PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

1. Časť: TELEFONÁT

17. prosince 2012 v 20:33 | Lexi |  Bezhraničná - detektívka
Neviem prečo mi to nenapaldo skôr, mám to už pomernedlho napísané, lebo to bolo pôvodne do školy, ala tak lepšie teraz ako nikdy Mrkající Dúfam, že sa bude páčiť, je to detektívka a Aďa je moja kamoška xD



Prišla som domov a hodila pohľad na hodiny. Digitálny displej ukazoval štyri hodiny poobede. Ešte nie je veľa hodín a ja už nemám čo robiť, tak som sa rozhodla, že si pôjdem pozrieť moju obľúbenú sériu filmov, Indiana Jones. Keď som si už chcela sadnúť a vyložiť nohy, začal pípať odkazovač na starej pevnej linke. Vzdychla som si a po dlhom dni opäť vstala. "To mi nemôžu dať aspoň na chvíľu voľno? Ak to zasa bude ten idiot šerif Hnusslerg, prisahám, že ho zabijem!" nahnevane som si mrmlala a rozmýšľala, že jeho odporné priezvisko ho dokonale vystihuje. Ale to čo sa ozvalo, bolo pre mňa veľkým prekvapením. Začula som bolestný výkrik a vtom momente sa môj nahnevaný výraz zmenil na zdesenie. Bolo počuť aj nepríjemné čľapkavé zvuky, ktoré pripomínali kuchynský nôž zarezávajúci sa do poloroztopeného masla. Bolestne som prižmúrila oči a tvár sa mi skrivila do zhrozenej grimasy. Nechcela som ani len vedieť čo sa tam deje, nieto to ešte počúvať.
"Pozdrav Bellu!" škodoradostne rozkázal pre mňa povedomý hlas.
Zostala som ako v šoku, ale pozorne som počúvala a snažila si to vryť do pamäti čo najlepšie. "Nie!" započula som ubolený pridusený výkrik. Už podľa jediného slova som spoznala ten hlas. Stuhla mi krv v žilách a ja som zostala primrznute stáť. Ten hlas patril Rebecce, mojej najlepšej kamarátke, ktorá sa spolu s našou rodinou pred ôsmimi rokmi presťahovala z Veľkej Británie na Slovensko, a ktorá teraz mala byť údajne v Londýne. Ktovie, možno tam aj je... V hlave mi vírili myšlienky: "Čo jej to dopekla robia?!! Nech ihneď prestanú! Chúďa Rebecca! Kto je ten záhadný mučiteľ?" a nakoniec aj: "Dúfam, že nie je Becca mŕtva." Pri tejto myšlienke ma zamrazilo a po chrbte mi začali stúpať zimomriavky. Hypnoticky som opakovala: "Mŕtva, mŕtva..." Nahnevane som pokrútila hlavou a tým sa vrátila do reality. Naštvane som prižmúrila oči a zagánila na telefón. Medzi tým sa ozývali ďalšie zmučené výkriky a výskoty.
"Izzy, pomoc!" vykríkla ubolená Rebecca.
To ma dorazilo. Úprimne som sa naštvala a treskla slúchadlom o gumenú klávesnicu spolu s plastovým telom. Dočerta aj s ňou (bol to totiž ženský hlas)!
"Prečo to robí? Prečo mučí práve Beccu?" nahnevane som sa pýtala samej seba. "No prečo asi... Chce ma dostať!" nazlostene som zamrmlala. "Becca kvôli mne stále trpí..." rozmýšľala som, ako som potom zistila, nahlas. "Takto jej nijak nepomôžeš," rozhodne som vyhlásila, vystrela sa a nakoniec zdvihla bradu. Z vrecka som vytiahla iPhone a vyťukala číslo už spomínaného idiota. "Isabella?" prekvapene sa ozval hlas toho starého zadebnenca.
"Áno, kto iný..." otrávene som odvetila.
"No, tak čo sa deje?" spýtal sa s unáhleným tónom. Zagánila som na vzduch predomnou, akoby tam stál.
"Prepáč, že ťa otravujem!" odsekla som s jasnou dávkou zúrivosti a irónie.
"To je v poriadku, tak čo chceš?" očividne nepochopil. Musela som sa premáhať aby som nevybuchla do spontánneho záchvatu smiechu. Potom som sa opäť prinútila byť vážna.
"Okej, ide o Rebeccu. Niekto ju uniesol," odmlčala som sa, " a mučí ju, strašne." Vzdychol si a neveril mi. Mala som mu chuť vraziť a aj by som to urobila, keby tu bol. Akože, mne tu pomaly vraždia kamarátku a on prevracia očami? Dosť choré na policajného šerifa.
"Hovorím pravdu, niekde ju držia."
Znovu si vzdychol.
"A vieš vôbec kde?" Chcela som priznať, že popravde, ani netuším či to náhodou nie je v Anglicku, ale vtom mi zapípal môj druhý iPhone. Vytiahla som ho. Prišla mi SMS-ka od Beccy, teda od toho, kto má jej mobil.
"To som si mohla myslieť..." zamrmlala som ešte stále v spojení s Lukášom Hnusslergom. "Čože?"
"Ale nič," rýchlo dom odvetila.
Pozrela som sa na displej a prekvapene som vyvalila oči. "Rokfort," zašepkala som ako v tranze. Rozčúlene si odfrkol a potom na mňa vyštekol: "Ty si sa zbláznila, nie? Do rokfortu? A navyše, nič o tom nevieš. Čo keď sa tam ani nie je? Bella, do Rokfortu by nemal nikto chodiť." Povzdychol si. "Nie, s týmto ti nepomôžem. Ako by som to vysvetlil? Veď nemáme nijaké dôkazy" Medzi tým vo mne vrel hnev. Dement jeden! "A čo keď...čo keď... je to iný Rokfort?" povedal s prosebnou nádejou v hlase. Jasné to je celý on, pomyslela som si. Teraz sa ukázal v pravom svetle. "Jasné, ten, do ktorého sa ide z nástupišťa deväť a trištvrte!" odsekla som. "Nie Bella, zbohom!" naštvane vyhŕkol a zavesil. "Fajn..." vyhlásila som s hrozbou a ľahostajnosťou v hlase. Začala som vyťukávať druhé číslo. "Jay?" "Bella!" radostne vykríklo moje mladšie dvojča. "Som taký rád že ťa aspoň počujem!" Chcela som mu povedať že aj ja jeho, ale toto je vážne, no pokračoval ďalej než som stihla vydať čo i len hlásku.
"Vážne, Bells, mali by sme sa niekedy konečne stretnúť."
Keď som bola ticho, opatrne sa ozval: "Bella? Deje sa niečo?"
"Potrebujem pomoc. Ide o Rebeccu," povedala som vážnym, pokrovým hlasom.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dada Dada | E-mail | 17. prosince 2012 v 20:54 | Reagovat

no myslim ze je to super...uzasne :D

2 Lexi Lexi | 17. prosince 2012 v 20:56 | Reagovat

:-) Thx, hun :3

3 Nataly* Nataly* | 17. prosince 2012 v 21:55 | Reagovat

Tak to bylo napínavé :O, těším se na další. :) Každý díl je tu úžasný :*

4 Lexi Lexi | 17. prosince 2012 v 21:57 | Reagovat

Pridám čo najskôr ;-) Som rada :)*

5 Upírka-P Upírka-P | 18. prosince 2012 v 18:47 | Reagovat

super uzásné =)

6 Lexi Lexi | 18. prosince 2012 v 19:06 | Reagovat

díky :-)

7 Hanna Hanna | Web | 22. prosince 2012 v 18:04 | Reagovat

WOW !

8 Lexi Lexi | 22. prosince 2012 v 18:16 | Reagovat

Dík :-)

9 sweet candy sweet candy | 17. března 2013 v 17:16 | Reagovat

no trochu nechuutne ale v poho :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama