PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

2. Časť: PRVÁ STOPA

22. prosince 2012 v 17:40 | Lexi Perennis Van der Lux |  Bezhraničná - detektívka
Nová časť DETÍVKY Usmívající se Tiež to bolo pôvodne do školy, ale dúfam že to aj tak prečítate Smějící se Nie je to až tak zlé Mrkající -----> KOMENT



Viezli sme sa v starej modrej dodávke, ktorá nepríjemne nadskakovala smerom k Eurovei. Boli sme tam traja: ja, Jay, a jeho kamarát Audi. Tú prezývku hrdo, či už ponížene niesol kvôli jeho láske k týmto autám.
Zaparkovali sme v podzemnom parkovisku a zvyšok cesty odkráčali peši. Šli sme rýchlym, energickým krokom v ústrety špinavej žltej budovy. Vo vzduchu sa niesol vzduch nebezpečensta, celý čerstvý a oôsobením napätia som na crbte pocítila zmimomiravky.
Prišli sme k starým dreveným dverách prerážaním klincami. Opatrne som do nich šťuchla. S vrzdotom sa otvorili. Hneď ako na privítanie nás čakal veľký chumáč Rebecciných ryšavo-medovo-hnedých vlasov.
Zamrazilo ma.
Vykročila som dopredu a pozorne som pohľadom kopírovala každý kúsok podlahy, stropu, alebo stien.
Okrem pár prázdnych injekčných striekačiek po zemi a nemálo krvavých šmúh na stenách, tam doteraz nebolo nič podozrivé. V neveľkej miestnosti, úplne obyčajnej, som medzi ďalšími Beccinými vlasmi som našla aj dosť blonďavýc. Z vrecka som vytiahla sterilnú gumenú rukavicu a opatrne ich odobrala.
Kývla som hlavou Jayovi a Audimu, ktorý mi boli v tesno závese, čo malo naznačovať že majú ísť ďalej. Prešli sme ho takmer celý, ale nič zvláštne sme nenašli. Potom som sa pozastavila na útržku starých novín, ktorý hlásal: "Detektívi POZOR! Pokusy o ukradnutie Modrej hviezdy!" Pozrela som sa na rok vydania. Bolo tam napísané: "November 1990" Ďalej sa písalo ako pokus prebiehal, ale nebola tam ani zmienka o tom, čo to vlastne dopekla je! Pravdepodobne to vtedy všetci vedeli. Nemohla som si ani dočítať celý článok, lebo bol v polke strany roztrhnutý, a tá druhá polka nikde. Zdvihla som hlavu aby som sa poobzerala po Jayovi a Audim a zazdalo sa mi že kdesi v diaľke tmavej chodbičky som zazrela osobu v čiernom s niečím nebezpečne vyzerajúcim v ruke. Potom to zmizlo. Nechápala som, kam sa ten človek podel. Pár krát som zažmurkala aby som sa ubezpečila že neblúznim a potom som sa obrátila späť k Jayovi, ktorý sa medzi tým vrátil.

"Ideme. Tu nič nenájdeme," kráľovsky a bez emócii som vydala rozkaz, ale v skutočnosti mi to trhalo srdce. Oni sa ako poddaní poslušne obrátili na odchod. Keď sme vyšli von bola už tma. Mesačný svit dopadal na moju porcelánovú pleť a ja som priam svietila v tme. Odrážal sa aj od veľkých lesklých plechov ktoré boli opreté o stenu. Odrazené svetlo dopadalo na modré rozbité sklo, ktoré sa voľne váľalo po zemi. Zapozerala som sa tam. Mesačné svetlo vytváralo dojem drahokamu, ktorý sa vďaka potrieštenému sklu podobal na diamant. Taktiež mu dodávalo modrú farbu, ktorá akoby hádzala iskry všade okolo seba. Vyzeralo to ako modrá hviezda, ale nie na oblohe.
"Modrá hviezda..." nahlas som rozmýšľala, keď mi to liezlo na mozog. Modrá hviezda je bezpochyby diamant, alebo aspoň nejaký iný drahý kameň. Otočila som sa k Jayovi, ktorý na mňa udivene hľadel, zatiaľ čo moja duša bola mimo reálneho sveta, čiže zatiaľ, čo som bola myšlienkami pri článku.
"Musím si ešte niečo vybaviť," povedala som.
"Nemáme ísť s tebou?" zmetene sa spýtal Jay. Pokrútila som hlavou.
"Toto musím urobiť sama."
"Ale čo keď sa ti niečo stane?"
Usmiala som sa naňho. Vždy je taký strašne milý a bojí sa o mňa.
"Neboj sa," povedala som rozhodne, ale aj s láskou v hlase.
"Tak dobre, ale...," povzdychol si, "dávaj si pozor."
"Jasné," odvetila som s úprimným úsmevom na perách.
"Fajn, necháme ti dodávku, dobre? Ja pôjdem s Audim, neďaleko má auto."
Prikývla som. Spolu sme sa vybrali smerom ku garáži. Oni odbočili niekam von a ja som sa pretĺkla medzi autami k starej dodávke v podzemí. Keď som vyšla von dívala som sa, ako Jay s Audim odchádzajú na Audiho striebornej Audine. Čo iné som mohla čakať? Je celkom prirodzené, že niekto, koho volajú po značke auta, bude také auto aj mať. Potom som pokračovala ďalej k múzeu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hanna Hanna | Web | 22. prosince 2012 v 18:09 | Reagovat

Máš to úžasné! ^^

2 Lexi Lexi | 22. prosince 2012 v 18:18 | Reagovat

Ako ty ;-) Díky, btw :D

3 Tina Tina | Web | 22. prosince 2012 v 19:48 | Reagovat

skvelé :D

4 Lexi Lexi | 23. prosince 2012 v 10:40 | Reagovat

Dík :D :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama