PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

3. Časť: ZRANENIE

4. ledna 2013 v 15:13 | Lexi |  Bezhraničná - detektívka
Milule som omylom niečo iné, bolo to Inside, prvá časť. A len jedna osoba si to všimla, z čoho nie som práve nadšená ... Samozrejme, veľa ludí Inside nečítalo, takže to bola možno nová príležitosť, ale vzhľadom na to, že toto by mala byť už 3. časť a absolútne to nenadvezovalo, nehovoriac o tom, že Inside, sa týka TVD a Bezhraničná je niečo úplne iné. Tak dúfam, že si prečítate aj skutočnú 3. časť Usmívající se Okej, v každom prípade, máme tu novú kapitolu :) V tejto veci začnú byť zaujímavejšie, napínavejšie :3 Tak, ak ste doteraz nečítali predchádzajúce časti, OKAMŽITE!!! Smějící se A ako vždy ---- KOMENTAR Mrkající Tak, Ďakujem za pozornosť :'DD


***
Zaparkovala som pri v chode pre zamestnancov. Dobre som sa tu vyznala vďaka mojej letnej brigáde, kde sa vymieňali exponáty. Podišla som k zadnému vchodu. Na moje veľké prekvapenie boli dvere otvorené. Opatrne som nakukla dnu. Nikde nikto. Pomaly som vošla dnu. Ocitla som sa v krátkej chodbe, ktorá viedla do veľkej sály, čiže tej, kde sa konajú väčšie výstavy. Rozhliadla som sa po chodbe. Podlaha, kedysi nová a nalakovaná tak, že len bežne svetlo sa odrážalo ako zo zrkadla, už vyzerala spráchnivene a kde-tu z nej trčali dosky. Po popraskaných stenách boli polepené veľké plagáty s čiernym ozdobným písmom. Písalo sa tam: "Nová diamantová výstava! Otvárame prvého Septembra. Vzácne drahokamy vrátane modrého diamantu, jediného svojho druhu, Modrej Hviezdy! Príďte sa pozrieť!" Teraz sa mi moja teória potvrdila: Niekto, chce ukradnúť Modrú hviezdu a čakal, kedy sa výstava opäť vráti. Naposledy tu boli pred dvadsiatimi dvoma rokmi. "Musím si pohnúť!" stále som si opakovala v mysli. Potom mi zhora cez premáčanú netesniacu stenu kvapla na hlavu voda a prebrala ma z úvah. Započula som vrzgot dverí a otočila som sa dozadu bez toho, aby som spomalila. Asi to bol len vietor, usúdila som keď po dlhšom čase sa nikto neukázal. Ako som tak bola otočená dozadu, nevšimla som si že, sa predomnou týči hrubá, vysunutá doska, a zakopla som o ňu. Narazila som hruďou dopredu ale môj pád stihlo zmierniť pravé zápästie a hánka, ktorá sa mi nemilosrdne ošuchla o staré drevo plné vyčnievajúcich triesok. Zanechala som tam miernu hrdzavú škvrnu a mne sa medzi šľachy zapichli drievka. S bolesťou som vstala a snažila sa vytrhnúť si ich preč, ale niečo ma zozadu ovalilo a ja som stratila zmysli. Premohli ma mdloby.
***
Zobudila som sa a snažila sa spomenúť na priebeh posledných hodín. Pomaly sa mi vracala pamäť. "Áno, a odtiaľ som išla do múzea a potom... a potom..." rozmýšľala som vo chvíli keď som sa rozpomenula. Bože! Kde to som? Chcela som nahmatať zem po tom, že aj napriek otvoreným očiam, som nič nevidela, ale moja ruka sa ani nepohla. Niečo ju zadržalo, niečo, čím som ich mala zviazané. Pocítila som ako mi to pri vzpieraní zanecháva krvavú stopu na hánkach, tak som usúdila že to bude najskôr železo. Skúsila som nohy. Zasa nič. Chcela som vykríknuť, ale z úst vy vyšlo len pridusené mrmlanie. Bola som zviazaná a nič som nevidela, čiže niekto úplne bezmocný. Snažila som nechať čistú hlavu, ale zaplňoval mi ju pocit zúfalstva a bezmocnosti. Vzápätí som stíchla, lebo som započula kroky. Snažila som sa vyzerať bezmocne, spiaco.
"Hm," škodoradostne a s pocitom víťazstva povedal ten až nepríjemne povedomí hlas z telefónu. Ľahké, s najväčšou pravdepodobnosťou ženské kroky sa nebezpečne blížili ku mne. Počula som zvonivý zvuk, ktorý vydáva nôž, keď sa vyberá zo železného puzdra. Záhadná osoba mi ľahkými elegantnými prstami s gélovými nechtami (áno, aj to som iba vycítila pri jej dotyku) zovrela a vykrútila zápästie. Aj napriek intenzívnej bodavej bolesti som sa prinútila mlčať. Potom mi takmer bez tlaku prešla čepeľou nožu po zápästí a preťala mi tak vrch žíl. Nôž odhodila až vydal cinkavý zvuk keď sa odrážal od dlážky. Dobre vedieť že ho nechala tu... Na moje prekvapenie mi na zápästie priložila gázu aby obmedzila výtok krvi. Potom to zopakovala aj na hrudi pod krkom, presne tam, kde som spadla. Potom odišla a vzala sklenenú fľašku od vodky, ako som potom zistila a tresla ma ňou po hlave.
Znovu som upadla do bezvedomia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kathrin Kathrin | 4. ledna 2013 v 20:47 | Reagovat

krásné jen tak dále =)

2 Veva Veva | 5. ledna 2013 v 16:51 | Reagovat

super kapča :-D už sa teším na pokračko :D ...mimochodom, kedy bude? :-P

3 Lexi Lexi | 5. ledna 2013 v 17:19 | Reagovat

počkám chvílu nech si to prečíta viac ludí ... snáď :-) Ptm pridám, mám to už totiž napísané :D

4 Veva Veva | 6. ledna 2013 v 16:13 | Reagovat

[3]: dobre :-D už sa teším :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama