PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

2. časť: OBJATIE

5. února 2013 v 20:05 | Lexi |  Ľúb ma nenávisťou
Nová kapitola --- ĽÚB MA NENÁVISŤOU --- nebojte, aj toto bude fantasy Mrkající Tak dúfam, že nová kapitola poteší a prečítate :)) Nwzabudnite zanechať KOMENTÁR Smějící se (Klik na celý článok)



Zahla som do malej uličky, ktorá mi bola dobre známa. Ale predsa tak vzdialená. Pripadalo mi to ako roky, čo som tadeto prešla naposledy. Naozaj mi chýbal. Iba spomienka naňho vo mne vyčarila pocit šťastia. Na perách sa mi zjavil úsmev. Zrýchlila som krok. Minula som pár veľkých domov s kráľovským trávnikom a zabočila k súkromnému pozemku. Mainovci. Veľmi bohatá a vplyvná rodina, niečo, čo mi stále uniká. Popieram to ako časť svojho sveta, nedovolím si to prejsť bližšie. Kedysi, naše životy boli tak rozlišné. Svalnatý, štíhly chlapec, vsunutý v džínsoch od Armamiho, volnou košelou a čiernou, viditeľne veľmi drahou koženou bundou, a vedľa neho nízke dievča, v obyčajnej čiernej sukni, ktoré si hamblivo zíza na topánky. Zahnala som spomienku, ktorá ma vždy len rozčúlila. Niekde v zadu, úplne na dne, sa ozýval pochybný hlas. Ste tak rozdielny. Nikdy nebudete môcť byť skutočne spolu. Prečo by sme nemohli. On ma ľúbi a ja jeho tiež. Budeme spolu navždy.
Prišla som k mohutnej bráne. Tvoril ju obrovský plot, zdobený rôznymi háčikmi a slučkami, ktoré sa ako hadi tiahli po celej šírke plotu. Zazvonila som. Po pár dunivých pípnutiach sa ozval milý hlas Adrianovej mami.
"Kiara, zlatko si to ty?"
"Zdravím pani Mainová. Áno. Je Adrian doma?"
"Pred chvíľou prišiel, vydrž zavolám ti ho. Zatiaľ pod dnu," ozývalo sa z reproduktoru. Započula som, ako cvakla kľučka, dvere sa otvorili. Opatrne som vošla na dláždený chodník a celá vzrušená kráčala k dverám. Ozval sa buchot. Niekto zaklial. Nemohla som si pomôcť, usmiala som sa. Adrian. Otvorili sa dvere a vykukla z nich strapatá hlava. Neskôr tam stál v plnej kráse. Vysoký, havranie vlasy neposlušne rozhádzané na všetky strany, zmyselné pery v jemnom úškrne a s otvorenou náručou. Na chvíľu som stŕpla, tak ma naplnila radosť, že ho vidím. Potom som už neváhala. Pristihla som sa, ako mu visím na krku. Jemný dotyk kože pod mojimi prstami. Tak mi to chýbalo. Pevné telo, ktoré môžem objať. Pocítila som toľkú radosť. Zvierala som ho nekonečne dlho. "Uhmm... Kiara...?" "Pšššt!" zahriakla som ho. "Nemôžem dýchať," pípol. Okamžite som ho pustila. "Prepáč," hlesla som. Letmo sa usmial, odfrkol. Hľadela som naňho, on na mňa. V zelených očiach som niečo hľadala. Akoby... to bolo stratené. Vkradla sa mu do nich láska, ktorú čosi vzápätí potiahlo späť. Odrážal sa v nich výbuch, horeli. Vášeň je predsa horúca. Jemný dotyk na krku, ktorý som si vychutnávala, sladkosť jeho pier pod mojimi, to všetko patrilo k tomu. Držala som sa ho, pažami mu obíjala chrbát. Vychutnávala som si každý jeho kúsok, akoby mohol zase zmiznúť preč. Vírila vo mne radosť, počas bozku som sa usmievala.
Nakoniec sme sa odklonili, smiali sa bez zvuku. Žiadne slová, iba pocity.
"Chýbal si mi," zašepkala som. Starostlivo naklonil hlavu.
"Bol som bez teba stratený." Nadvihli sa mi kútiky úst. Ľúbim ho. Nie. Znamená pre mňa všetko. Milujem ho. Pomaly som sa k nemu naklonila a nežne mu uštedrila bozk na mäkké pery. Dvere sa otvorili. "Deti? Nechceli by ste ísť..." zostala na nás hľadieť. "Dnu," dodala. Adrian pomaly privrel oči a otočil sa. "Nie," povedal chladným hlasom. Váhavo som odstúpila. Opäť sa ku mne otočil a usmial. Venovala som mu spýtavý pohľad.
"Radšej sa pôjdeme prejsť, nemám pravdu, Kiara?"
"Ehmm... áno. Možno inokedy, pani Mainová," rozpačito som vyčarila nepatrný úsmev.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 zuzu :) zuzu :) | E-mail | 6. února 2013 v 19:02 | Reagovat

Krásne a dokonalé ako vždy O_O  O_O  :-D  :-D proste píšeš neuveritelne krásne poviedky :-P  :-P  :-P  :-)  :-)

2 verůůnka :* verůůnka :* | 6. února 2013 v 19:21 | Reagovat

Fakt dost dobrý :) máš moc hezký styl psaní :)

3 Kathrin Kathrin | 7. února 2013 v 13:44 | Reagovat

dobrý už se nemůžu dočkat další =)

4 Tina Tina | Web | 7. února 2013 v 16:52 | Reagovat

úžasné :D už nech je ďalšia :D

5 *Wampi-Rebels* *Wampi-Rebels* | Web | 9. února 2013 v 10:13 | Reagovat

Krásne si to napísala, teším sa na dalšiu :-D

6 Enna Enna | Web | 13. února 2013 v 10:23 | Reagovat

Ahoj,nikde jsem nenašla nabírání AFFS nebo tak něco,chtěla bych spřátelit...Blog mám o TVD,mám tam svoje povídky,básničky a jiný výtvory..odps pls na blog..Díky Enna

7 *Wampi-Rebels* *Wampi-Rebels* | Web | 13. února 2013 v 16:33 | Reagovat

Pozri ako si dopadla vo vyhodnotení tajnej kontroly http://upirske-deniky-twilight-rebelde.blog.cz/1302/vyhodnotenie-kontroly :-D

8 Adie Adie | 16. února 2013 v 20:31 | Reagovat

Prý: "Nemůžu dýchat" Jsem se smála :DD

9 Kačuléé Kačuléé | 17. února 2013 v 17:06 | Reagovat

Tak romantické a procítěné .... úžasná povídka :-)  ;-)

10 Lexi Lexi | 17. února 2013 v 17:34 | Reagovat

Díky všem :3 :D :-)

11 Vicky Vicky | Web | 2. března 2013 v 19:38 | Reagovat

skvělý :-D Ten trapný moment když je Adrianovo máma viděla :-D

12 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 2. března 2013 v 21:26 | Reagovat

Asi by ma vystrelo, kebyže som na jej mieste a doľetí mama :D jeho :D :D A no Adrian je iste sexoš :D a parádne napísané, opäť :D

13 Nikyška Nikyška | E-mail | Web | 5. března 2013 v 19:29 | Reagovat

ještě zajímavější než první část... píšeš suprově... :-)

14 Angela Angela | E-mail | Web | 14. března 2013 v 16:31 | Reagovat

Super! Adrian je nádherné jméno... :D

15 Payday Loan Online Payday Loan Online | E-mail | Web | 18. října 2018 v 3:36 | Reagovat

bad credit loans direct lenders <a href="https://creditloansguaranteedapproval.com/">payday loans ohio</a> credit loans guaranteed approval <a href=https://creditloansguaranteedapproval.com/>credit loans guaranteed approval</a>

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama