PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

Ľúb ma nenávisťou - 13. Časť: ĽADOVÁ SOCHA

17. března 2013 v 15:15 | Lexi |  Ľúb ma nenávisťou
Buenos días, mis amigos! Smějící se
Nová, trošku depesívna kapitola... Ale hlavu hore! V 16., odhadujem, by sme sa mali dčkať niečoho veľkého, ohromujúceho Smějící se Toto je viac Diara kapitola, no Kiriaňáci, máte sa na čo tešiť! :D Tak teda, príjmený kultúrny zážitok!

Venujem výnimočnej osobe, mojej Jazmííí, keď som ti už teda prezradila polku deju dnešnej kapitoly :D



Strhla som si to najkratšou cestou.
Do bosých nôh za mi zarývali kamienky a bolestivo ma štípali pri behu. No nespomalila som. Tvrdé hnedé konáre ma s bumerangovým efektom bičovali, uštedrovali mi krvavé streli. Malinové tŕne, niektoré siahajúce až nad vlasy, sa mi zapichli pod kožu a robili na nej odraté šmuhy.
Nič z tohto ma nespomalilo. Ani som si to nevšimla, všetko bolo nepodstatné.
Ťažko sa mi dýchlo, cez dunivé vzlyky neprúdil vzduch. Reťazami a železnými okovami ma spínal žiaľ, stratila som všetko čo mi bolo drahé.
Prebehla som hlinenou cestičkou a v takomto stave vtrhla do dverí.
Vletela som dnu ako víchor, padnuté stoličky zostávali za mojou trasou ako keď riadi tornádo.
Len čo ma teta uvidela, zalamovala rukami. Nevenovala som jej však jediný pohľad. S dupaním som brala schody po dvoch a zabuchla sa v svojom útočišti.
Klesla som na mäkkú perinu a bezhlavo plakala.
Ako starodávny film, aj v mozgu sa mi premietali spomienky. S jediným človekom. Adrianom.
V jednej chvíli vidím, ako ma drží za ruku. Moje dlhé nalakované nechty dokonale zapadajú do zovretia, zovretia lásky, v ktorom rytme spojené dlane hýbeme sem a tam.
Všetko zmizne.
Pre očami sa mi objaví až príliš reálny obraz, či skôr ilúzia, Adriana. Stojí tam, svoje zmyselné pery má roztiahnuté v úsmeve a v oboch rukách nesie zmrzlinu. Čokoládovú pre mňa, malinovú pre seba.
Potom aj táto postava zmizne.
Hľadím na pár, sediaci v parku. Je letný deň, slnko zavesené vysoko na oblohe osvetľuje pálivými lúčmi celú nádhernú zelenkastú krajinu. Červenovlasé dievča a chlapec s havraními vlasmi sa doťahujú o peňaženku a úprimne smejú. Nechce ju pustiť domov.
Výplod mojej fantázie jednoducho odíde, ani by vietor rozfúkal jesenné listy a mne sa pred očami odohráva celá dnešná hrôza.
Smútok zakorenený hlboko v Adrianových očiach, môj nekonečný plač a celá úbohosť situácie.
Doteraz som sa usmievala, v zmenšenom slova zmysle, a zakrádala sa preč z reality. Vracala som sa do vlastného šťastia, v paralelnom svete, vo svete flámov a konšpiračných teórii. Lenže všetko si nájde svoju cestu. A ja nie som výnimka, psychická bolesť ma násilím vytrhla z môjho vlastného sveta, tam jedine som mala šancu byť aspoň nachvíľu opäť rada. Rada že žijem. Že všetko je krásne.
Z oka mi vypadla slza. Dlho predlho putovala, po ceste sa pár krát musela odraziť palicami, presne ako lyžiari, až kým nestiekla po perách a kvapla na zem. Vnútri hral boj emócii. Plakať, kričať, či zabudnúť? Zvonka som však bola ako socha. Ľadová, zmrznutá, bez pohybu. Dýchala som vôbec?

Už ma čakal. Vedela som to, len čo sa okolo mňa ovinula tma a ja som opäť videla ledva na krok. V mrazivej miestnosti vládol chlad. Prenikal cez staré navlhnuté kamenné steny a plazil sa po podlahe až ku mne. Bolo počuť dážď. V opakujúcom rytme dopadal na tmavú zem vedľa hradu, kde som sa nachádzala a prerývane ho prerušovali hromy čo sprevádzali diabolské blesky, ktoré nepravidelne osvetľovali oblohu, až z toho behal mráz po chrbte.
Zase som sa ocitla v horore.
Na obyčajnej drevenej stoličke, s vyrytými písmenami, sedel on.
Nohu elegantne preloženú, nechtami klopkal o drevo.
"Nuž, tušil som, že sa stretneme opäť, Kiara. Lenže tento krát som naozaj zostal prekvapený," nebezpečne sa mu zaligotali zuby keď cez oblohu preletel obrovitánsky blesk.
"Vážne? A v čom?" chladne som prehodila.
Nevedela som sa ovládať, aj napriek silnému vzdorovaniu som pociťovala bezhraničnú radosť, že sme znovu spolu.
"Hoci tomu sám nedokážem uveriť, tento krát sa nám vymenili úlohy," dramaticky pomykal obočím.
Zamračila som sa. O čom to hovorí?
Zasmial sa nad mojim zmätením úškrnom a vzrušujúcim hlasom pokračoval.
"Princezná, tento krát si ma volala ty," pery si strážili svoj tajuplný úsmev.
"Ja som predsa nikoho nevolala."
"Ale áno, volala," zvonivý smiech sa odrážal od stuhnutých kameňov. "Nekričala si, no tvoje vnútro priam vrešťalo. Volalo ma k tebe," zvodne prižmúril oči.
No tak to je dosť možné...
Zapozerala som sa do jeho fascinujúcich ľadových očí, nemohla namietať.
Čo sa to so mnou deje? Čo to robím? Alebo... je to dovolené?
Strácala som sa v modrej, snažila sa nájsť samú seba. Môj život sa zrútil. Rozpadal na kusy. Časť z ľadovej kryhy čo ma držala pohromade sa odlomil, odplávala do oceánu, nepreskúmaných vôd. Ležím na ňom, krčím sa v strachu a neistote.
Je on moja spása? Dobrodružstvo čo mi oživí život?
Môj záchytný bod sa stratí, posunie spolu s ním, keď sa lenivo zdvihne zo stoličky.
"Takže, akú máte diagnózu, slečna Derenová?" ustáli sa jeho flirtujúci úsmev, no oči pochytia starostlivý odtieň. "Adrian," vzdychnem si.
Tento snový cudzinec mi pripadá blízky. Akoby som ho poznala celú večnosť.
Cez tvár mu preblesol hnev, brada sa roztriasla v zlosti.
"Čo. Urobil?" precedil pomedzi zuby.
"Je... Je to zložité," zahĺbená v myšlienkach som si nevšímala jeho útočného sklonu.
"Myslím, že to pochopím."
"Vedel si, že je anjel?" akoby nič som sa opýtala.
Strhol sa. Po prvý krát som v jeho výraze objavila nepokoj.
"Takže už ti to povedal..." zamračil sa silno nad dačím dumal.
"Spomínal ti niečo o mne?" zrazu sa zarazene otočil.
"Mal by?" nechápavo som sa naňho zahľadela.
"Nie, nie... Ja len..." duchom bol neprítomný.
"Princezná," po dlhšom čase ma oslovil, " nerozmýšľala si niekedy prečo sa veci dejú tak ako sú?"
Zostala som naňho civieť. Čo?
"Nič sa nedeje len tak, všetko má svoj význam. Keď sa nedarí, možno je čas niečo zmeniť," veľavýznamne žmurkol. "Srdce sa mi trhá na kusy, ale musím opustiť vaše veličenstvo. A nezabudni, stačí zavolať a som tam," zvodne sa zaškerí. "Lúčim sa, princezná. Snáď sa stretneme, nie len v snoch," v očiach sa mu odráža nebezpečný pohľad.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nikyška Nikyška | E-mail | Web | 17. března 2013 v 15:25 | Reagovat

tak to je suprový!!! myslela, jsem že jí řekne, že je Adrianovo dvojče... krásná kapitola... honem další... :-D

2 jane jane | Web | 17. března 2013 v 16:21 | Reagovat

Super kapitolka a jo je trochu depresivní ...XD
Ale krásně píšeš :)

3 zuzu :) zuzu :) | E-mail | 17. března 2013 v 16:24 | Reagovat

Užasné O_O ako vždy :** :-) teším sa na ďalšiu kapitolu ;-)  :-)

4 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 17. března 2013 v 16:27 | Reagovat

Páni, je to nádherné, ale to už som ti písala cez FB :D Páčili sa mi tie Kiarine emócie :D Och, ako len zbožňujem Daniela :D Och, priam nemožne :D Ale na Harleyho (Z knihy AtU) nemá, ale je to skvelé :D sexy pán tajomný sen :D
Skvelé, teraz čakať a čakať :D

5 Sophie Sophie | 17. března 2013 v 17:04 | Reagovat

Bože. Už ani neviem, čo ti mám napísať O_O Stále sa budem opakovať :-| No, proste je to super :DDDDDDD

6 Kathrin Kathrin | 17. března 2013 v 18:21 | Reagovat

ty vole tak tahle část mě dostala svým dějěm bože nemám k tomu co dodadt úžasné ale zarověň docela smutné ,ale hlavně ze začátku =)

7 Zoey Zoey | Web | 17. března 2013 v 19:14 | Reagovat

Já tě prostě obdivuji O_O  :D Tvá povídka je dost zajímavá. A hlavně ta tvá rychlost psaní kapitol :D Jsi v tom skutečně dobrá :) Moc hezká povídka :D

8 Vicky Vicky | Web | 17. března 2013 v 20:35 | Reagovat

super :-D nevím, co dodat... snad jen, že si pořád přeju, aby odpustila Adrianovi :D

9 Sany Sany | Web | 17. března 2013 v 21:00 | Reagovat

Skvělí

10 Tina Tina | Web | 18. března 2013 v 10:04 | Reagovat

páni to už 13. kapitola.. keď budem mať čas tak už si k tomu musím sadnúť, aby som to dočítala :D

11 tina tina | Web | 18. března 2013 v 14:07 | Reagovat

Rýchlo pridaj pokračko :D Veľmi pekne si opísala tie Kiarinine pocity a emócie.

12 Smurf Smurf | 18. března 2013 v 17:01 | Reagovat

Daniel choď preč! Ona musí byť s Adriánom! Prosíííím (psie oči) :D :D

13 Angela Angela | E-mail | Web | 18. března 2013 v 18:07 | Reagovat

Nádhera! :) Jak to jen děláš? Přidáváš nové kapitoly tak často... já bych se musela rozkrájet. :D

14 Fantastička Fantastička | Web | 18. března 2013 v 18:45 | Reagovat

jsem moc ráda, hned si tě přidám :-)

15 Sany Sany | Web | 19. března 2013 v 16:49 | Reagovat
16 Šlehačkáá Šlehačkáá | 19. března 2013 v 20:07 | Reagovat

Vynikající část! Ostatně jako vždy

17 werůůnka :* werůůnka :* | 19. března 2013 v 20:12 | Reagovat

Jůů ♥-♥ krásnéé:) Konečně moje vysněná kapitola s Danielem :D pokračování kdy? :D

18 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 23. března 2013 v 10:21 | Reagovat

Tak teraz som sa rozhodla, že budem teamom Diara. :D Mám rada Bad boys a to, ako tento úžasný snový bad boy nechutne flirtoval s Kiarou sa mi náhodou naozaj pozdáva! :) Chcem ďalšiu. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama