PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

Ľúb ma nenávisťou - 6. časť: NÁDEJ

2. března 2013 v 15:46 | Lexi |  Ľúb ma nenávisťou
Tak, konečne nová kapitola Usmívající se Dúfam že nie je krátka! PřekvapenýSmějící se Ako ste si mohli všimnúť, pre túto poviedku som spravila aj ikonku :D Jediná aktívna poviedka, čo nie je len jednorázovka Usmívající se Tak sa dajte do čítania... A nezabudnite KOMENTÁR Mrkající ---- Klik na "Celý článok" ----



Zrýchlene som dýchala, presne ako keď sa prebudíte z nočnej mori. Bol to iba sen. Bol to iba sen, neustále som si opakovala. Je však vôbec možné, aby čokoľvek tak temné bolo výplodom mojej fantázie? A ten druhý Adrian? Čo to do pekla bolo?!! Nie. Mne stačí jeden, nepotrebujem nejakého zlého dvojníka, aby som bola šťastná. Určite to nebol len výmysel. Otázkou zostáva... Poviem o tom Adrianovi?

Nemohla som ďalej spať, to my bolo jasné. Preto som sa postavila, vkĺzla to huňatých papúč a snažiac na nevydávať žiadne zvuky som sa zakrádala prepadnúť chladničku.

Otvorila som biele dvierka a po dlhom zvyku na tmu ma oslepilo svetlo. Vybrala som balík šunky, odkadesi vytiahla rožok a sadla si na gauč. Nechutilo to zle, šunka bola čerstvá, ale po pár sústach som si uvedomila, že vôbec nie som hladná. Len som unavene klesla do kresla a očkom pokukávala na digitálne hodiny svietiace na televíziou. Neónový nápis pulzoval nepríjemným svetlo "2:13". Bezmocne som zavrela oči rozhodnutá nudiť sa celú noc. Potom som však dostala nápad. Spod epedy som vytiahla zapadnutý mobil. Nemôžem spať. Ty sa snáď máš lepšie :)* Takmer som stlačila tlačítko na zamknutie obrazovky, keď ma niečo prekvapilo. Videné. Zamračila som sa. On je online? Hlavu som opäť oprela do mäkkej výplne sedačky a čakala na odpoveď. Lenže nejako nechodila. Nevediac, či byť nahnevaná, sklamaná, alebo zvedavá som mu poslala novú práve. Ja viem že si tu. Prečo neodpisuješ, prečo nespíš? Tento krát mobil zapípal po pár sekundách. Prepáč. Naštvane som zízala na to proste slovo, ktoré je väčšinou považované za pozitívne. Lenže mňa absolútne iritovalo. Len "prepáč"? To je všetko? Žiadne vysvetlenie, alebo pokus o konverzáciu? Treskla som späť pod medzi na zem a nervózne sa zahrabala pod prikrývku.

Rozlepila som jedno oko a zvedavo sa poobzerala okolo. Na pravo odo mňa sa nachádzal štýlový presklený konferenčný stôl ležiaci na prešívanom tureckom koberci. Ležala som na tmavomodrej zamatovej sedačke, za ktorou bol len voľný priechod do kuchyne vydláždený tmavým drevom. Tak som napokon zaspala. Unavene som si zívla a roztiahla ruky v rannej "rozcvičke". Vyhupla som spod vyhriatej deky a prešla do ku kuchynskému pultu pripraviť si raňajky.
Nechcelo sa mi robiť nič zložité, som neuveriteľne lenivá. A navyše mi škvŕka v bruchu. Nie, nie, podstatné je skoro sa najesť. S chladničky som vytiahla mlieko a pomaly ho naliala do hliníkového kahanu, postavila na sporák a počkala, kým sa zohreje. Medzi tým som spod kredenca vylovila biely balík na ktorom stálo Chocapic a nasypala ho do farebnej misky, ktorú sme vyrobili spolu s Adrianom na krúžku keramiky. On má taký istý, mal nás spojovať, byť dôkazom večnej lásky. No teraz...
Ozdobným, no miestami roztraseným písmom na ňom bolo načmárané "Kiara + Adrian 4EVER <3" Smutne som naň hľadela. Myslela som si, že spolu budeme navždy. Lenže všetko sa takto pokazilo. Odmieta so mnou hovoriť, niečo predo mnou tají. V správnom vzťahu by ale nemali byť klamstvá, však? Sledovala som slzu, čo sa mi zrazu predrala z oka. Z celej sily som sa ju snažila zadržať, vždy som vravievala: Pre chlapa nikdy neplač, nestojí za to. Lenže ľahšie sa hovorí, ako plní. Navyše, keď niekoho tak bezprostredne milujete. V hrdle mi navrela hrča. Smútok a zúfalstvo mi trhali hruď na časti a ja som sa len zvíjala v agónii. Pri každej ďalšej hoci i šťastnej spomienke ma to vtrhlo do reality a v očiach mi začala búšiť terajšia situácia. V hlave som mala tornádo emócii, ktoré sa premávali z jedenej strany na druhú. Po každý raz mi uštedrili úder a mala som pocit, akoby mi niekto vyrazil dych. Za chvíľu som sa ani necítila, jediné čo som mohla vnímať bola jeho strata. Neustále som si opakovala. Kiara! Všetko môže byť zase dobré. Lenže potom ma prepadla tá pochybujúca časť. A ako? Odfrkol si hlas. Už je po ňom, zabudni naňho. Bude len ďalej klamať. Z celej sily som tieto temné myšlienky zatlačila na dno mysle. Po tvári sa mi premával vodopád sĺz a pristihla som sa, že aj vzlykám. Zabudla som na hlad. Adrian. Oh, Adrian. V Tom mi zapípal mobil. Roztrasene som sa priblížila späť k môjmu nočnému útočisku a spomedzi matracov vytiahla mobil. Hneď naň dopadlo zopár sĺz a displej sa rozmazal. Potrebujem s tebou hovoriť. Musím ti niečo vysvetliť. Rukou som odhrnula slanú vodu. Z dotykovej obrazovky na mňa svietil jednoduchý nápis. Od: Adrian. Vybuchol vo mne ohňostroj. Pocítila som nádej, smútok takmer zmizol. Možno predsa len sa všetko obráti na dobré.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 myandmystories myandmystories | 2. března 2013 v 16:11 | Reagovat

Pěkná část těším se na další :-D

2 zuzu :) zuzu :) | E-mail | 2. března 2013 v 16:12 | Reagovat

Dokonalé ako vždy :-) , zajtra chceme pokračovanie!! :-D  :-D

3 Lexi Lexi | 2. března 2013 v 16:18 | Reagovat

[1]:Díkes :D

[2]: Zajtra? O_O :D Zajtra odchádzam na lyžovačku :-(

4 werůůnka :* werůůnka :* | 2. března 2013 v 16:24 | Reagovat

Super jako vždycky :-) P.S. ano ano už chci zlýho dvojníka :DDDDD

5 Sany Sany | Web | 2. března 2013 v 18:46 | Reagovat

Hezká část

6 Vicky Vicky | Web | 2. března 2013 v 19:51 | Reagovat

To je napínavé, jsem zvědavá, o čem s ní chce mluvit ;-) Těším se na další kapitolku :-)

7 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 2. března 2013 v 21:54 | Reagovat

No páni, zabila by som ho, že "prepáč" to je kus debila :D sorry no :D :D Ale fakt :D najlepšie Chocapic a ranná rozcvička :D :D parádne to bolo :D

8 Nikyška Nikyška | E-mail | Web | 5. března 2013 v 20:04 | Reagovat

tohle byla super část... konečně delší... bylo to krásné... těším se na další část...
jo a do SB tě beru... :-)

9 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 13. března 2013 v 16:19 | Reagovat

Adrian sa začína správať ako idiot... dúfam, že jej všetko vysvetlí. Pokračujem v čítaní.

10 Angela Angela | E-mail | Web | 14. března 2013 v 16:50 | Reagovat

Tak tahle část se ti obzvlášť povedla... :-) Už by mě docela zajímalo, v čem ta jeho malá komunikace vězí. :-)

11 Smurf Smurf | 18. března 2013 v 15:10 | Reagovat

Chopapic? really? :D :D vyhladla som :D Som zvedavá, čo od nej bude chcieť

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama