PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

Ľúb ma nenávisťou - 8. Časť: TÚŽBA

6. března 2013 v 17:59 | Lexi |  Ľúb ma nenávisťou
Áno, áno Smějící se Opäť nová časť, aj keď bola včera Mrkající Dúfam, že tí čo nestihli 7. časť, tak dočítajú Usmívající se Dnes sme sa s kamoškou uliali a celý deň boli na chate xDD Po 6. hodínách hrania Plants vs. Zombies ma to omrezelo a spolu s nátlakom z Hankinej strany, dopomohlo k novej časti Smějící se Enjoy :))



Prichádzala som kamennou cestičkou k nášmu skromnému rodinnému domu. Ruku som strčila do tašky a šmátrala po kľúčoch. Hodnú chvíľu som tam len tak postávala a niečo hľadala. Zjavne si ma všimla teta, lebo už vykukávala z drevených dverí a volala ma dnu. Nerada sa vzdávam, ale tento krát som spravila výnimku a milo prijala pozvanie.

Ešte som ani poriadne neprekročila prah dverí a teta Lucia sa ma hneď začala vypytovať klasické nepríjemné otázky. "Ako bolo s Adrianom?" milým hláskom sa zo mňa snažila dačo vytiahnuť.
"Dobre," zaklamala som.
Predsa len, musím naše problémy každému vešať na nos? Možno by ho teta považovala za divného, alebo nebodaj za nebezpečného. A To je naozaj to posledné čo chcem. Teta očividne sklamaná mojou veľkou "zhovorčivosťou", pokračovala vo vyzvedaní.
"Čo ste robili? A padla aj pusa?"
"Do toho ťa nič!" prudko som na ňu vyletela až o krok cúvla.
Vzdychla som si.
"Prepáč. Proste teraz nemám náladu."
Usmiala sa, ale bola ticho.
"Idem si ľahnúť. Necítim sa najlepšie," sucho som oznámila a vyšla hore schodmi.

Do dverí som vletela ako nabudený býk za červenou farbou a tresla nimi. S prasknutými nervami som sa bezmocne oprela o upokojujúce drevo a klesla na zem. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Naozaj som dúfala, že všetko sa vyrieši. No nič sa nestalo.
Zvyšok prechádzky sme boli ticho, iba sme zašli na zmrzlinu, ako kedysi.
Adrian sa ma aj pokúšal objať, no ja som po každé jeho jemnú ruku odstrčila. Hrdosť vo mne vyhrávala. A ja pre ňu stratím všetko.
Odhodlane som vstala a rozladene sa vsunula pod mäkkú perinu. Zababušila sa až po uši a nechávala unášať všetko zlé v spánku.

Objala som si ruky. Bolo mi zima. Spod gumené sandále sa chlad nepredral, ale silný vietor čo mi rozfúkal ohnivú hrivu na všetky strany sa mi zarýval pod nechránenú kožu mimo čierneho tielka. Stromy sa v ňom chveli, rozhadzovali konármi všade naokolo. Na oblohe opäť zostávala visieť temnota zahaľujúc každý možný lúč svetla, ktorý sa ako laser snažil preniknúť cez zhmotnené zlo. Kde-tu medzi starými latinskými náhrobkami, ktoré sa ako stožiare týčili do noci a vrhali strašidelné tiene v podobe príšer, sa nachádzali trepotajúce ohniská. Niektoré už boli vyhasnuté, iné žiarili vášňou. Zozadu ku mne doliehal démonický hlas.
Dlho sme sa nevideli, princezná.
Opäť ten známi ironický smiech. Zamrazilo ma.
Ako bolo s Adrianom, Kiara? Vábivo pokračoval. Teraz je to medzi vami ťažké, však? Nie je taký dokonalý, ako si si myslela... Takmer som cítila, ako sa usmieva.
"Snaží sa ma chrániť!" pobúrene som vyhŕkla, aj keď sama som o tom nebola presvedčená.
Celým údolím sa rozľahol jeho výsmech.
"Och, si taká naivná," počula som ho o čosi zreteľnejšie. "Toľko krát si to čítala a ty nič? Pán dokonalý sa snaží ochrániť svoju bohyňu, tým že pred ňou niečo dôležité tají a... Všetci poznáme pokračovanie."
Za jedným hrobom, nie práve najbližšie pri mne, sa vynorila postava. Na perách niesla diabolský povyšujúci sa úškrn a vrhala krvavý pohľad. Graciózne prikráčal ku mne, až som mohla cítiť jeho vôňu. Vdychovala som vzduch samotného nebezpečenstva horúcej túžby. Naklonil sa bližšie, naše pery sa takmer dotkli, a zavŕtavajúc do mňa svoj chladný modrý zrak zašepkal:
"Mala by si si dávať pozor, princezná. Nikdy nevieš, čo sa stane. Hlavne pri niečom tak nebezpečnom, ako Adrian skrýva."
Chcela som sa odtiahnuť, ale nešlo to. Mozog mi vravel: Rýchlo preč! No niečo vo mne, dosiaľ neobjavené, chcelo zostať, prisunúť sa bližšie.
"Ty snáď vieš, čo mi nechce povedať?" opovážlivo som predhodila.
Jeho opantávajúci smiech sa odrážal od všetkých kútov cintorína o desivo vracal späť.
"Viac než si myslíš, princezná." Posunul sa ďalej odo mňa.
"Aj keď mi je to veľmi ľúto, opúšťať vaše veličenstvo, ale musím ísť. Zbohom, Kiara. Snáď sa ešte uvidíme."
Ladne sa uklonil, venoval mi posledný žiarivý úsmev a zmizol v tme.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 zuzu :) zuzu :) | E-mail | 6. března 2013 v 18:16 | Reagovat

ja už ani neviem čo mám povedať O_O je dokonalokrásne ako vždy a všetky poviedky od teba :-D :D  ;-) :-)

2 Adie Adie | 6. března 2013 v 18:18 | Reagovat

ááá Damon je boží :D

3 Adie Adie | 6. března 2013 v 18:28 | Reagovat

Mimochodem, že tam ještě vecpeš lukostřelce, který nikdy nemine (teda kromě toho jak ho trefil vlastní šíp) xDD Bude to čtyřúhelník :DDDDDDD

4 Vicky Vicky | Web | 6. března 2013 v 19:03 | Reagovat

teda, chudák Kiara...:D takhle se trápí a do toho se připlete nějaký divný šílenec :D Ne, je to super :-P :D

5 Káťa, Kačí, Kačík, Včíko Káťa, Kačí, Kačík, Včíko | 6. března 2013 v 19:15 | Reagovat

Chudák Kiara

6 werůůnka :* werůůnka :* | 6. března 2013 v 19:38 | Reagovat

Oh! dokonalý! <3 Piš dál! :-D a makej už chci zase toho ''pana sexy tajemnýho'' :DDDDD

7 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 6. března 2013 v 19:39 | Reagovat

No, je to krásne :D páči sa mi ako sa hráš so slovami :D :D konečne ten "pán temný" júú :D :D haha, ale prečo ju stále oslovuje princezná? :D

8 Nikyška Nikyška | E-mail | Web | 7. března 2013 v 16:08 | Reagovat

super jako vždy... :)

9 Tina Tina | Web | 7. března 2013 v 17:32 | Reagovat

Damon je skvelý :D cel kapitola je super :D

10 Sophie Sophie | 7. března 2013 v 17:54 | Reagovat

Úžasné :D Píš ďalej
P.S. A je mi jedno, že sedíš vedľa mňa :D

11 Bajušik Bajušik | 7. března 2013 v 19:32 | Reagovat

Super :-)

12 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 13. března 2013 v 16:20 | Reagovat

Črtá sa tu milostný trojuholník, však?

13 Angela Angela | E-mail | Web | 14. března 2013 v 17:06 | Reagovat

Chudák holka... Jdu honem na další část. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama