PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

Ľúb ma nenávisťou - 9. Časť: OBED

9. března 2013 v 19:05 | Lexi |  Ľúb ma nenávisťou
Buenos días, mis amigos Smějící se
Po ceste z Wallackhausu - Rakúskich ápl, spom napísala 2 nové časti Usmívající se Tá druhá je zaujímavejšia, niečo sa tam konečne dozvieme, ale treba sa prekúsať aj cez túto, veď nie je až taká zlá :DD Enjoy Mrkající




Svitalo. Cez žlté záclony vynikajúce v žiarivo zelenej izbe prenikali prvé slnečné lúče zubatého slnka. Dopadli na moju snehovú pleť a ja som sa pomaly prebudila.
Do mysle mi vtrhli myšlienky týkajúce sa včerajšej noci. Kiara, dočerta, čo to bolo? Veď ty miluješ Adriana, a tak to aj zostane, dohováral mi akýsi slušný hlas v hlave. No ako náhle som si na to spomenula, spomenula naňho, všetky moje snahy nenechávať sa ním rozptyľovať, okamžite zmizli.
Ten jeho úsmev, nebojácnosť a zvodné oči. Ach... Keď bol pri mne, až sme sa takmer dotkli, moje telo ovinula túžba, neskonale silná. Skoro ma premohla. Chcela so ísť bližšie, ako to vôbec bolo možné, mať ho viac a viac. Ale ovládla som sa. Za čo sa obdivujem.

Postavila som sa a bosými nohami dopadla na chladivé drevo. Docupitala som dolu a nechala sa unášať vábivou vôňou raňajok, čo už teta Lucia chystala.
"Dobré ráno," veselo som zaspievala.
"Vitaj, Kiara," usmiala sa na mňa teta.
"Počúvaj ma..." neisto s mi snažila niečo oznámiť.
Nadvihla som obočie.
"Myslela som si, že by bol dobrý nápad, keby som pozvala Adrian dnes k nám domov."
Automaticky som prižmúrila oči a šla na ňu nakričať, ako sa vôbec opovažuje niečo také robiť bez toho, aby mi to čo i len povedala, lenže ma predbehla.
"Skôr než niečo povieš, " spýtavo sa mi zahľadela do očí, "pouvažuj nad tým, či to nie je správne." "Nie je," namrzene som zamrmlala, ale prakticky zostala ticho.

"Kiarááá!" zospodu na mňa asi po tisíci krát zakričala teta.
"Už idem..." vzdychla som si, lebo ma prerušila vo vytváraní prijateľného make-upu. Plus, bol tu ešte jeden dôvod, ktorý som si odmietala pripustiť.
Nebola som si celkom istá, či chcem Adriana práve teraz vidieť.
Prešla som po schodisku zahalenom tieňom, lebo ho neprerážalo žiadne svetlo, ktoré by mohlo vchádzať z tu neexistujúcich okien a znudene sa dovliekla do kuchyne.
"Tu máš, pomôž mi," na privítanie mi hodila do rúk taniere s príbormi, až som na ňu zostala zarazene hľadieť. Behala sem a tam, ako víchor.
Pokrútila som hlavou a bez slova sa pustila do práce.
"Nič z tohto by sa nemuselo stať, keby sa ma niekedy aj pýtala na môj názor," potichu som si urazene odfrkla.

Pečené kurča už ležalo na stole a rozváňalo na kilometre ďaleko. Ryža a mastné hranolčeky práve vybraté z fritézy trónili vedľa spolu so zemiakovým šalátom. Sedela som za stolom a nervózne klopkala striebornou lesklou lyžičkou o tmavomodrý obrus, keď zacinkal zvonček a cez okno som uvidela vysokú siluetu peknej postavy.
Stuhla som. Prišiel. No to bude pohroma... Teta už uháňala k otvoriť.
"Vitaj, Adrian," veselo riekla.
"Dobrý deň, pani Derenová," odpovedal s nanútením úsmevom.
"Poď dnu," kývala hlavou, celá natešená.
Opatrne prekročil prah a venoval mi úprimný úsmev. Zahanbene som mierne nadvihla kútiky úst a následne sklopila zrak.
Všetci sme sedeli pri stole a napchávali sa obrovskou sliepkou. V útulnej jedálni vládlo ticho, okrem prenikavého hlasu tety Lucie.
"Počula som, že si bol na internátnej škole v Taliansku, Adrian," neúspešne rozvádzala konverzáciu.
Ironický smiech v mojom vnútri pracoval na plné obrátky. Pozrela som sa na Adriana a málo chýbalo k tomu, aby som ozvučila celú miestnosť spontánnym výbuchom. Zamračil sa, ale bolo vidno, že aj jemu sa nadvihli kútiky úst.
"Áno," otočil sa k tete. "Bolo to tam zaujímavé, ale nerád by som tam zostal. Teda nie bez Kiary."
"Som naozaj rada, že ste spolu, deti. Sluší vám to."
Zhlboka som sa nadýchla.
"Môžeš nás nachvíľu ospravedlniť? Potrebujem s tebou hovoriť, Adrian," ťahala som ho od stolu.
"Ehm... jasné," nasledoval ma.
"Adrian, myslím si, že by si mi mal povedať o čo ide," neisto som začala, keď sme sa trochu vzdialili. Hlboko sa mi zadával do očí, akoby sa chcel uistiť, či som na to dostatočne pripravená. Ja sa však nemám čoho báť, v mojom vnútri objaví len rozhodnosť a žiaden strach.
"Vieš ako to býva, pán dokonalý sa snaží ochrániť svoju bohyňu tým, že jej nič nepovie a..." spomenula som si na temne krásnu postavu v mojich snoch.
Adriana myklo.
"Prepáč, čo si to povedala?" do očí sa mu nahrnula hrôza.
"Že by to mohlo dopadnúť ešte horšie, keby si mi nepovedal čo sa ďalej a pokračoval v tomto tajnostkárčení," neisto som si ho obzerala a vysvetľovala.
"Viem, ja myslím to predtým... o tej bohyni," nedal sa zachytiť bod, na ktorý upieral svoj zrak, lebo neexistoval.
"Musím ísť," po dlhšom čase ku mne otočil hlavu a okamžite vyrazil preč.
"Už odchádzaš, Adrian? Veď ste ešte nedojedli..." smutne sledovala situáciu teta.
"Prepáčte pani Derenová," v dverách sa zastavil, "ale práve som si uvedomil, že musím ešte niečo zariadiť."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 zuzu :) zuzu :) | E-mail | 9. března 2013 v 19:17 | Reagovat

Už ani neviem čo ti mám napísať ??? :D pretože je to dokonalé ako vždy ❤ ❤ :-)  :-)

2 werůůnka :* werůůnka :* | 9. března 2013 v 19:43 | Reagovat

Krásné (už se těším na toho druhýho ''zlýho'') :-D pokračuj! :)*

3 Peťulíík a Šlehačkááá Peťulíík a Šlehačkááá | 9. března 2013 v 21:50 | Reagovat

Skvělá povídka! Napínavé, akční.. líbí se mi tvůj styl psaní, neopakují se ti slova atd.. Těším se na další části ♥♥ :-)

4 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 9. března 2013 v 21:51 | Reagovat

Mňam, kurča :-D Opäť si to parádne napísala. :-D a inak pre informáciu som TEAM ZÁHADNÝ SNOVÝ CUDZINEC. ;-)

5 tina tina | Web | 10. března 2013 v 10:11 | Reagovat

Skvele píšeš :D teším sa na pokračovanie

6 Sophie Sophie | 10. března 2013 v 11:14 | Reagovat

Fuha. :D To si ztihla tolko napisat? Mama nas este stiahla do obchodov a prisli sme domov o deviatej :-(

7 Sophie Sophie | 10. března 2013 v 11:20 | Reagovat

Inak, kedy sa stretneme kvoli Stihanej osudom? :D

8 Lexi Lexi | 10. března 2013 v 12:31 | Reagovat

[6]: Ha, po ceste :D Ale potom ma kamoška donútila písať ďalej, takže mám až 11. Časť xDD

[7]: Nwm :D Asi až ďalší týždeň, najskôr...

9 Káťa, Kačí, Kačík, Včíko Káťa, Kačí, Kačík, Včíko | 10. března 2013 v 12:51 | Reagovat

Moc mě zajímá to jeho tajemství. Skvěle, pokračuj dál.

10 Vicky Vicky | Web | 10. března 2013 v 16:48 | Reagovat

Ten je tedy tajnůstkářský :-D

11 Nikyška Nikyška | E-mail | Web | 10. března 2013 v 17:50 | Reagovat

už aby byla další část... je to zajímavé... :-)

12 Angela Angela | E-mail | Web | 14. března 2013 v 17:10 | Reagovat

Je to vážně hrozně moc tajemné. Jsem čím dál víc napjatá... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama