PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

Nová poviedka - STÍHANÁ OSUDOM (1. Časť: Poznanie)

7. března 2013 v 20:30 | Lexi & Sophie |  Stíhaná osudom
Dobros dňos Smějící se
Ako som už spomínala, sme na lyžovačke Smějící se Čo znamená aj veľa voľného času, čo som pôvodne neočakávala, popravde :D Ale dospelo to k tomu že; Som na toľko inšpiratívna (^.^) že som všetkých naokolo motivovala k písaniu Usmívající se Moja kamoška, Sophie, mala úžasný námet na tému poviedky Mrkající Preto vám ju sem aj prinášame, zcela čerstvú :DDD Enjoy ;) A mohla by som vás poprosiť o komentár? Rada by som vedela či sa to ujme :D



"Konečne voľno," vydýchla som si.
Už som mala pokrk tých misií, čo mi dával Kráľ. Stále zabíjať polovičných. Je to len samá krv. Bože. A ich pohľad, keď im pomaly vyhasína život, tie ich ľudské oči.
Kráľ nám vtĺka do hlavy, že sú nebezbečný. Že je pre naše vlastné dobro, vidieť ich mŕtvych. Ale čo nám vlastne robia? Nikdy som nevidelas žiadneho polovičného, v ľudskej, alebo i zvieracej podobe niekomu ublížiť. Mám taký dojem, že jediné, čo ohrozujú, je doteraz neohrozená a nekonečná vláda toho konzervatívného pomätenca.
Do dverí vrazil poskok. "Slečna Lucy, Kráľ vás volá k sebe do izby. Vraj ide o naliehavú misiu. A neželá si, aby ste meškali!" zvýraznil, aby som sa neflákala a bežala čo najrýchlejšie. Vzdychla som si a pomaly sa pobrala na ďalšiu nepríjemnú obhliadku hradu.
"Slečna Lucy, opäť meškáte," vytisol povýšeneckým hlasom.
"Prepáčte," ospravedlňovala som sa, hoci v skutočnosti som ho mala chuť roztrhnúť.
Dobehla som tam za dve minúty a nebolo to priamo najbližšie. "Čo si želáte?" na oko milo som sa spýtala .
"Ide o polovičných," o čo iné, namrzene som zamrmlala.
"V lese sa poneviera jeden, ktorého ani za svet nevieme chytiť. Pojdete tam a skoncujete to s ním."
"Samozrejme." odpovedala som.
Nemala som na výber. Kráľovym slovom nemožno pohŕdať. A tak som sa vybrala do lesa hľadať toho nešťastníka.

Odvliekla som sa do svojej miniatúrnej komnaty. Holé, kamenné steny ma už psychicky vyčerpávali. Vkĺzla som do kožených loveckých topánok a prehodila cez ramená čiernu šušťákovú bundu. Ruku som položila na dôrazne kovanú kľúčku a spráchnivelími dverami sa prešmykla von.

Hodiny som zakopávala o korene a narážala do stromov, ale nenašla som ani živého stvorenia. Doslovne. Kráľ dal vyzabíjať všetkú lesnú zver, lebo polovičný sa nedajú len tak ľahko rozoznať od obyčajních, takemr nerozmýšlajúcich zvierat. Len lovci, ktorý prešli tvrdým výcvikom ich chytiť. Nanešťastie, ja som jedna z nich. Dokonca patrím k najlepším. Bojovať s mečom, prebehnúť celé kilometre, alebo dokonale strielať z luku, to všetko zvládam lavou-zadnou. Preto som zabila už tisícky týchto takmer ľudských stvorení. Mňa však nijako nepoctilo, keď ma kráľ opäť povolal na misiu. Radšej by som nič nevedela a umývala doma riad.
Prešli minúty. Hodiny. Nakoniec aj celý deň. Nepociťovala som únavu, ako žiaden lovec keď následuje cestu smrti pre polovičných.
Kôra. Konár. Listy. To isté stále dookola. Myslela som, že sa vrátim a budem čeliť Kráľovmu hnevu. Ale nakoniec som ho našla. Bola to čierna puma, nezvyčajne pekná, srsť sa jej leskla, akoby si ju umýval šampónom. No to nebolo jediné, čo si na prvý pohľad človek všimne. V pohyboch mal ladnosť, na konároch sa presúval ako cirkusanti na lane. Bol šikovný. Jediné, čo naznačovalo, že je to polovičný, boli jeho oči. Prehnane modré. Také oči nemá žiadne zviera.
A to som ich už videla dosť, roky strávené v lese v hone za polovičnými urobia svoje. Skrčila som sa na zem a snažila nevidať žiaden zvuk. Mala som ho na očiach. Pomaly sa premával v malom údolí a hladal korisť. Ani si ma nevšimol. Čupela som v kroví a čakala na vhodnú príležitosť. V papuli držal niečo chlpaté. Zajac. Pomaly cvakol majestátnymi tesákmi a ukončil jeho biedny život. Béžová srsť nasiakla krvou a puma sa pustila do večere. Moja chvíľa prišla. Prudko som sa postavila s dopredu pripraveným lukom a strelila. Šíp letel rovno, až ostrým hrotom zasiahol svoj cieľ. Puma zakňučala a s bolesťou badla do mäkkej trávi. Telo sa premenilo na ľudské. Pre očami mi ako mnoho krát predtým umieral chlapec.
Ale teraz to bolo iné. Mala som pocit, že ho poznám. Niekoho mi pripomýnal, ale ani za svet som si nevedela spomenúť na koho.
Stačilo prácu dokončiť, rýchlo myknúť krkom, alebo dýkou bodnúť priamo do srdca. Stála som tam, neschopná sa pohnúť. Vedela som, že ho musím usmrtiť, iank skončím zle. Ale nedokázala som to. Zavrela som blankytové oči a rozhodne sa rozbehla preč, aby so si to nerozmyslela. Odchádzala som z lesa bez splnenej misie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ina Ina | 7. března 2013 v 21:00 | Reagovat

Super poviedka, teším sa na pokračovanie :D Je to zaujímavé :-)

2 Lexi Lexi | 7. března 2013 v 21:07 | Reagovat

[1]: Dik :D Ale nabudúce dávaj pozor aby sme tam ako blog neboli prihlásení a aby si nedávala komentáre za nás :-)

3 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 7. března 2013 v 21:59 | Reagovat

Nuž, je to veľmi pekne napísané, naozaj, dobre sa to číta a určite je to fajn nápad, len píšte ďalej...
Ale ako "dôrazne" kovanú kľučku, tak to je moc, haha. Skôr by som zvolila "precízne" alebo "ozdobne" ale "dôrazne" je už moc :-)

4 Knihofil18 Knihofil18 | 8. března 2013 v 11:00 | Reagovat

Zatiaľ zaujímavé. :) čítalo sa to skvelo a tie opisy na konci... vždy obdivujem opisy, pretože tie mi idú najmenej. najviac ich síce čítam, ale najmenej píšem. Čo už... som zvedavá na pokračovanie.

5 tina tina | Web | 8. března 2013 v 15:24 | Reagovat

Je to veľmi zaujímavé :) si dobrá spisovateľka

6 Bella Cullen Bella Cullen | Web | 8. března 2013 v 18:02 | Reagovat

Velmi pěkná povídka

7 Vicky Vicky | Web | 9. března 2013 v 11:33 | Reagovat

je to velmi dobré! :-) Pěkný nápad, přeju ti ještě hodně inspirace!! :-) :D

8 Zrozená v (k) temnotě Zrozená v (k) temnotě | Web | 9. března 2013 v 12:01 | Reagovat

Vypadá to velmi zajímavě. Těším se na pokráčko :)

9 Tina Tina | Web | 9. března 2013 v 12:57 | Reagovat

vyzerá to super :D teším sa na pokračovanie :D

10 All All | E-mail | Web | 10. března 2013 v 22:20 | Reagovat

Ahoj, blogy spřátelím moc ráda! ;)
A tahle povídky vypadá vážně moc hezky! ;-)

11 barbora st. barbora st. | 11. března 2013 v 21:36 | Reagovat

Bolo to skvele

12 Amanda Amanda | Web | 13. března 2013 v 15:57 | Reagovat

Wooow, začátek je velmi slibný. Páčí sa mi to...fájn, myslím, že zůstanu u češtiny. :)

13 Nikyška Nikyška | E-mail | Web | 13. března 2013 v 19:29 | Reagovat

tak to je zajímavé. líbí se mi to... určitě budu sledovat další kapitoly...:-)

jo a u mě na blogu je další kapitola k Síle hvězd...

14 lilliinka lilliinka | E-mail | Web | 14. března 2013 v 17:06 | Reagovat

Hmm líbí se mi tvůj styl psaní. A tento příběh vypadá opravdu zajímavý, poloviční zní trochu jako polokrevný z Percyho Jacksona, což jsem si na začátku myslela, taky mi to připomělo Výjimečnou, ale ne, je to originální a jsem zvědavá, jak to půjde dál:)

15 Sophie Sophie | 16. března 2013 v 21:34 | Reagovat

Ahojte. Bude chvilu trvať, kým sa dorobí ďaľšia kapitola. Niak nemáme čas sa stretnúť zase s Lexi ... Dúfam, že vám to nevadí. Tak čaute ;-)

16 magicforever magicforever | Web | 18. března 2013 v 19:08 | Reagovat

Konečne! Tu už moja kritika pohasína :) Páči sa mi to omnoho viac, ako  Miluj ma nenávisťou. Dej je okamžite pútavý. Už teraz ma štve, že prečo tu nie je druhá kapitola :D Páčili sa mi ako opisy, tak dialógy. Dokonca aj hlavná hrdinka. Oproti prvým kapitolám MMN to pôsobí vierohodnejšie. Dobre, ja som veľmi spokojná. Hádam teda uzrieme ďalšie kapitoly. Myslím, že toto by bola poviedka, ktorá by ma fakt bavila.

[15]: To mi také ani nehovor :D

17 Rexxanna Rexxanna | E-mail | Web | 23. března 2013 v 9:30 | Reagovat

wow! Fakt dobře napsaný ... Úplně komický :-)

18 Sophie Sophie | 26. března 2013 v 18:36 | Reagovat

Čauko. Sry, že to tak dlho trvá, len už DLHŠIU dobu nemám čas sa stretnúť s Lexi. Učka nám dáva mrtev veľa úloh :( Dosť ma to štve. No čo už. Možno sa stretneme niekedy teraz, cez blížiace sa prázdniny. Alebo na skype. Tak dúfam, že to nie je až tak zlé.
                                   Sophie

19 Erin Erin | Web | 3. června 2013 v 16:09 | Reagovat

Páni, tak tohle je naprosto... skvělý!
Zatím jsem nic podobného tomuto tématu nečetla. Brilantní nápad i zpracování, celkem by bodlo pokračování, protože si mě nehorázně navnadila na pokračování! :-)

20 Sophie Sophie | 6. června 2013 v 22:30 | Reagovat

[19]: heh... nemám slov... už no.... to je jedno :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama