PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

Ľúb ma nenávisťou - 16. Časť: V DUCHU PÁRTY

27. dubna 2013 v 12:42 | Lexi Perennis Van der Lux |  Ľúb ma nenávisťou
Holááááá! Smějící se Áno, vidíte správne! :D Dočkali ste sa! Smějící se Po dlhej dobe zse ĽmN Usmívající se A mimo toho... chystám opäť voľný lay, už sa na ňom pracuje... A je nový blend pre ĽmN Mrkající Aj banner :)

Späť k téme... Takže ĽmN je tu, po 1. krát exkluzívne aj z pohľadu DANIELA! :) Enjoy :))





POZOR!! - prečítaj -

Došlo k znemám v 15. kapitole (Veľa krát zaskočená) . Po tom, ako sa Adrian s Kiarou vrátili z nakupovania, to skončilo takto:

Zdolali sme záhradné schody vedúce na terasu pred vchodom.
Adrian zastavil, nežne mi chytil tvár do dlaní na pomaly ma pobozkal. Jeho mäkké pery sa šmýkali po mojich, vyjadrovali toľko lásky jediným jednoduchým fyzickým spojením, ktoré je staršie ako sám v tejto dobe neodmysliteľný - televízor. Stáli sme tam celú večnosť, no predsa krátko.
Panovačné staršie dámy s vnúčencami držiacimi za ruku na nás uvaľovali znechutené pohľady. My, zahĺbaní jeden v druhom, sme si to ani neuvedomovali.
Rozprávkový opar vyprchal, Adrian ma pustil a ustarostene sa na mňa zahľadel.
"Adrian..." hlesla som, ružový pohľad na svet už viac nebol v mojej zamilovanej mysli.
"Ja neviem, či by sme mali ísť do toho Karibiku," rýchlo sklopím zrak, nech nezazriem trpké sklamanie v jeho očiach.
"Ak sa ti to zdá skoro, ja to chápem," riekne, ale výraz jeho anjelskej (Toľká irónia...) tváre dokazuje niečo iné.
Všade ticho, obaja mlčky stojíme.
"Len si nie som istá, či som ti úplne odpustila," vypustím to zo seba, ospravedlňujúc sa pomocou očí.
Už sa tomu nevyhnem. Ten pohľad. Ako zranená srnka.
"Musím si to premyslieť. Zbohom, Adrian," prevŕtam ho silno zelenými očami farby jarnej trávy.
Sledujem, ako tam stojí, nevníma, pravdepodobne spracováva posledné udalosti. Jeho dobrá nálada vyhasína, ako keď sa odparuje ara z vriacej vody. Je jej menej a menej. Potriasla som hlavou a radšej šla dnu.

"To bolo... divné," povedala Ena hľadiac na Violet.
"Veľmi."
Obe sme zmätene pozerali smerom ktorým odišla aj dlho potom, čo nám zmizla z dohľadu.

"Poď tancovať!" strhla sa nakoniec ťahajúc ma k ďalšej, väčšej terase, ktorá slúžila ako hlavný parket.

Spotené telá a silný zápach miešajúci sa s voňavkou. Všetci sa zvíjali v rytme hudby, dievčatá predvádzali zvodné tance. Do uší mi narážala hudba, pri každom tóne môj hrudník vibroval, akoby som bola len prázdna plechová nádoba. Reproduktory nešetrili na intenzite zvuku. Svetlá všetkých farieb sa mihali po stenách a oblohe, dodávali atmosfére správny smer.
Cítila som sa ako na jednej z tých divokých osláv, plnej drog. Ena sa na mňa usmievala, keď sme sa však začlenili do húfu nadskakujúcich ľudí, začala akom pokukávať po svalnatom chlapcovi s plavými vlasmi.
Pokrútila som hlavou.
V skutočnosti som však robila to isté. Zmetene sa obzerajúc som hľadala v dave jediného človeka s havraními vlasmi a zvodným pohľadom.
Čo to sakra robíš?!!
Mala som zlý pocit, akoby som... Nie, na to nesmiem ani pomyslieť! Naozaj som pobehlica? Adrianovi neverná? Veď sa ale nič neudialo!
Zužovali ma výčitky, silné ani Mongolské vojsko, čo ale aj tak nedokázali zabrániť mojim zvedavím pohľadom.
Po chvíli som sa upokojila, energiu venovala tancu a s búšiacou hudbou v ušiach naňho postupne zabudla.
Ten večer sa už neukázal.

Daniel

Stále som ju mal pred očami. Prešlo síce cez dvadsať minút, čo som opustil večierok, no obraz, nehynúci ako jej krása, sa mi držal v mysli. Smaragdové oči s jemnou iskričkou radosti vnútri, dlhý vodopád hodvábnych vlasov šľahajúcich červené a oranžové odlesky, akoby boli zo skutočného ohňa. Pri pohľade na jemné črty jej tváre a takmer priesvitnú pokožku nepošpinenú jedinou pehou som mal chuť prechádzať prstami po jej tele, až sa bude nežne chvieť od dotyku.
Lenže potom som si spomenul. Ach, áno. Toto sa nikdy nestane, lebo mi nepatrí.
Plechovo som sa zasmial.
Mne nie je nič súdené.
To vždy on, stále iba "Och, aký je ten Adrianko dokonalý".
Prebehol mnou hnev.
Celý život ma prenasleduje jeho "dobrota", povaha typického obrazu perfektného chalana pre dievčatá. Pokazil mi celý život.
Musel som zaťať päste, lebo ostré hroty tesákov čo mi trčia z úst by moli skončiť v nejakom nešťastníkovi. Adrianovi...našepkával mi zlovestný hlas.
V hlave sa mi poskladala vidina.
Upotený Adrian vysilene klesnutý na dlážke, jediné, čo mu zabraňuje padnúť, je moja surová ruka. Vznášam sa nad ním, ako kráľ, prevŕtavajúc ho krvavím pohľadom plným čírej nenávisti.
No potom sa niečo zmení, takmer na smrť ubitého Adriana vystrieda nevinné stvorenie s rebelskými vlasmi.
Och, Kiara...
Za toto by ma nenávidela... Nesmiem sa poddať inštinktom. Ak nie pre ňu, tak kvôli Jemu. Presne toto chce a čaká.
Aj tak mu nezabrániš, kruto sykne hlas v mojom vnútri. Berie si čo chce. To vieš. Aj AKO sa k tomu môže dostať. Bude z teba len bezmocná bábka, plávajúca v Adrianovej, či už Kiarinej krvi...
Zmiznite, myšlienky, zmiznite!
Bezmocný... zatiahne sladko hlas znovu.
Potriasol som hlavou. Musím odtiaľto zmiznúť...
Napli na mi nohy, cítil som každý jeden mocný sval na mojom tele.
Aj ako môže byť zneužitý...
Celým telom mi pulzovala predstavou viditeľná sila.
Potom som sa skrčil pripravený na skok, odrazil a rozprestrel hodvábne ebenové krídla. Svištiac vzduchom sa mi prečistila hlava, zabudol som na strach čo mi ako škodiacu drogu vpichávalo svedomie. Jemnými švihmi som sa vznášal nad strechami ľudských príbytkov splývajúc s nocou.

Kiara

Pol druhej v noci. Čas, kedy som dorazila domov a teta by mi bola nadávala, kde sa toľko flákam, ak by už dávno nezalahla. Nevyzerala som veľmi obstojne: rozcuchané červené vlasy na všetkých stranách, lepkavá od potu a s alkoholickým zápachov v ústach.
Predstavovala som ti tú reakciu: "Kriste pane!" zalamovala by rukami teta.
Potichu sa zasmejem a idem sa prichystať na spánok.

Akonáhle som sa vyzliekla a vkĺzla pod prúd teplej vody, akoby mi ovlažila myšlienky. Celé ohúrenie z párty sa rozplynulo, keď som sledovala kvapku vody ani perla ako steká po kohútiku a sem-tam sa na moment zastaví. Z oblaku pary predo mnou sa vytvorilo pomyseľné plátno, na ktoré sa ako v kine premietal obraz z mojich úvah.
Dvaja chlapci, či skôr takmer muži, stojaci vedľa seba v rovnakej polohe, že by ich jeden ani nerozpoznal.
Ak ste však vnímavý, objavíte skryté veci.
Ten s ľadovými očami v sebe niesol akési tajomné dobrodružstvo, na perách sa mu hral zvodný úsmev. Celým telom vyjadroval, že nie je len obyčajný človek.
Však ten druhý, Adrian, nechával ľuďom vrývať do pamäti presný opak - síce nie na prvý pohľad.
Teplé zelené oči pozlátené radosťou nič neskrývali, naplno môžete vnímať dobrotu, čo z neho vychádzala. Každému je jasné, že by v živote nikomu bez dôvodu neublížil.

Vírili mi v hlave myšlienky, horúca voda im dodávala silu, keď som v návaloch tepla cítila pohodu.
Nikdy som na dvojníkov neverila. Je toľká podobnosť vôbec možná? Kto je vlastne ten modrooký zač? A prečo vo svojom vnútri cítim túžbu byť pri ňom, nedajbože ho pobozkať? A Adrian? Ako by som sa mala zachovať po tom, čo sa stalo?
Zúfalo som si vzdychla.
Horúca voda mi teraz prišla otravná a nepríjemná. Znechutene som vypla vodovod a kvapkajúc cez kúpeľňu zobrala uterák.
Keď som sa osušila, potichu som prešla do izby.
Dokonalé ticho rušené možno len fúkaním letného nočného vánku ma uspávalo. V kútiku duše, tom najvzdialenejšom, ktorý je každému skrytý, som dúfala, že budem poletovať po krajine snov vyčkávajúc na tajomnú osobu. Že ho znovu uvidím. Lenže nič sa nestalo, dnes na mňa nik na strašidelnom mieste nečakal.

Tu je nový banner k ĽmN:

Ak máte na blogu ten starý, prosím, zmente si ho :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Angela Angela | E-mail | Web | 27. dubna 2013 v 19:11 | Reagovat

Píšeš nádherně! :) Podařená kapitola, moc se mi líbila. :D Ten banner je naprosto úžasný! Na blogu teď momentálně nemám žádné ikonky povídek co čtu, plánuji si je doplnit, určitě si ho tam dám. :D

2 Vicky Vicky | Web | 27. dubna 2013 v 20:49 | Reagovat

Opravdu krásné!
Taky se těším na ten nový layout! ;-) A banner je super :D

3 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 27. dubna 2013 v 21:32 | Reagovat

Páči sa mi to :D Hmm Daniel :D ja ho žerem :-*

4 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 28. dubna 2013 v 10:37 | Reagovat

Odstavila si ma s bannermi, hmm? :DD ale nie, sú krásne... a Daniel, och!
Inak, rada si namýšľam, že to s minibannermi som spackala ja (neprínosná a potom aj čip). :D ako správny narcis :DDD

5 Katherine Katherine | Web | 28. dubna 2013 v 11:23 | Reagovat

Skvelá kapitola. Ja proste milujem tuto poviedku. Tesim sa na ďalšiu :-)  :-)

6 Zrozená v (k) temnotě Zrozená v (k) temnotě | Web | 28. dubna 2013 v 11:59 | Reagovat

Těší, se na další kapču, vypadá to vážně super :)

7 Sophie Sophie | 28. dubna 2013 v 13:10 | Reagovat

Konečneeeee. Bola to zaujimava kapitola. :D Nemala si mi predtým hovoriť, čo sa stane :D A za polhoďku vyrážame, už sa začni trochu pripravovať :D Tak ahoj

8 Tina Tina | Web | 28. dubna 2013 v 21:19 | Reagovat

skvelá kapitolka :) a ten Danielov pohľad :3 hmm krása :D a teším sa aj na ten lay :D

9 Jane Jane | Web | 29. dubna 2013 v 17:30 | Reagovat

Úžasná kapitolka! Ten banner je super, asi si ho dám na blog - protože tuto povídku mám ráda víc a víc...

10 Kačík Kačík | Web | 30. dubna 2013 v 20:25 | Reagovat

Úžasná kapitola

11 Nikyška Nikyška | E-mail | Web | 1. května 2013 v 15:10 | Reagovat

opět suprová kapitola... už se těším na další... :-)  :-)

12 Kathrin Kathrin | 1. května 2013 v 18:38 | Reagovat

užasné ty jo nevím co k tomu říct jsem s toho paf =)

13 Tina Tina | Web | 1. května 2013 v 18:46 | Reagovat

ahojky :) na blogu skončila kontrola, tak si môžeš pozrieť ako si dopadla http://tvd-stefan-elena-damon.blog.cz/1305/vyhodnotenie-kontroly-affs

14 Tina Tina | Web | 1. května 2013 v 21:05 | Reagovat

v pohoďke :) už som si ťa pridala ku zostávajúcim :)

15 Bajušik Bajušik | 2. května 2013 v 11:46 | Reagovat

Ja síce tvoje ríbehy nečítam ale vyzerá to dobre :-)

16 Bajušik Bajušik | 2. května 2013 v 11:46 | Reagovat

príbehy*

17 Zoey Zoey | Web | 3. května 2013 v 14:58 | Reagovat

Nádherné, podařené, dokonalé, úchvatné, úžasné, překrásné, přenádherné, krásné, originální, naprosto skvělé nemám slov!!! :D  :D

18 Sophie Sophie | 3. května 2013 v 20:38 | Reagovat

Kedy bude niečo nové? :D Už dlhšiu dobu mám ako knihu tvoje poviedky a nechcem, aby sa mi to všetko plietlo, takže zatiaľ nečítam niaku knihu. Snaž sa :3 Lebo to sa môže veľmi rýchlo napraviť... :-D

19 Sophie Sophie | 3. května 2013 v 20:39 | Reagovat

A netuším, ako sa ztadiaľto odhlásiť!!!!!!! AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA help! Napis mi na skype!!! :-x

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama