PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

Smrtiaci návrat: 1. (pre tých, čo čítali len prológ) a 2. časť - Sen & Pohreb

23. dubna 2013 v 20:49 | Lexi Perennis Van der Lux |  Smrtiaci návrat
Nadpis hovorí za všetko :D Dávam sem aj 1. časť, lebo niektorí si všimli len prológ, keďže som ho pridala až po 1. kapitole :D




1. Časť - SEN

Je ich veľa. Až príliš veľa. Nie, nie, nie, nie, nie!
Na ramene som pocítila dotyk. Chlad. Zhmotnený chlad, čo so sebou ťahá smrť.
Cez pokožku mi zaviali kúsky ľadu. Bolestivo sa zapichli pod kožu a rozosielali paralyzujúce výboje do celého teľa. Stuhla som v kŕči, keď sa mi v tele nahromadila bodavá bolesť.
Stovky pomyseľných nožov pomaly vytvárali hlbšie a hlbšie ryhy, mučila ma. Chcela som vykríknuť, šialenstvo sa mi zbiehalo v očiach.
V zlomku sekundy všetko zmizlo, jediné, čo som cítila bol ten chlad. Chlad a smrť. Posledná spomienka, jediné meno, iba toľko mi bolo súdené.
Ocko...
Hneď na tom som spadla do páchnucej tmavej priepasti, zvanej definitívna smrť.

Prudko som sa posadila a zadychčane dýchala.
Môj vyjavený pohľad malo na svedomí to najstrašnejšie zlo, čo ma chodilo strašiť. Najhoršie je, že môj strach bol oprávnený.
Som doma, som doma... opakovala som si.
Odkedy zomrel otec, takéto sny mám každý deň. Nezáleží, koľko krát som tú istú udalosť zažila, vždy bude rovnako hrozivá.
Stále vidím to isté.
Vysatí.
Snehovo biela pokožka, čo na niektorých miestach chýba, smrtiace oči v ktorých život už dávno vyhasol. Pohľad na ich spálené vyschnuté vlasy, núti ľudí vracať, zcvrknuté pery bez jedinej tekutiny vám prebúdzajú pud sebazáchovy. Oživené mŕtvoly, ktoré sa vrátili z podsvetia. Napoly duchovia, napoly hmatateľný. Jediný priami kontakt s nimi vyvolá okamžitú bolestivú smrť.
Že vraj sny sa občas môže stať skutočnosťou... Lenže zabúdame, že nočné mory sa k nim zaraďujú tiež.

Postavila som sa a znechutene prešla k oknu.
Bolo ledva okolo polnoci, na oblohe viseli stovky žiarivých hviezd kontrastujúcich s atramentovým pozadím a bledým svetlom mi príjemne svietili do očí. Na ulici sa rozprestieral klud, predmety boli zahalené rúškom tmy, len vzduchom sa nieslo húkanie sovy.
S myknutím kľučky som preborila bariéru medzi nocou a mnou, cez parapet sa ku mne dovliekol čerstvý chladný vzduch. Nabrala som ho do pľúc plnými dúškami; pomohlo mi to prečistiť si hlavu.
Pod predmetmi na ulici čo unikali blikajúcemu svetlu pouličných lámp som videla monštrá, s vytasenými zbraňami a divokým pohľadom. Zdalo sa mi, že sa ku mne niečo blíži, vietor potichu šepká: Smrť. Smrť. Smrť.
Na zátylku som pocítila zimomriavky. Znechutene som zabuchla okno a vrátila sa späť pod teplú perinu, musím sa poriadne vyspať na zajtrajšok.

"Lauréééén!" s krikom opíc do izby vtrhol Ren, môj hyperaktívny mladší brat.
"Sklapni!" rozospato som po ňom hodila vankúš.
Poľahky sa uhol a ďalej predvádzal domorodé tance pre mojou posteľou.
"Vstávaj, vstávaj!" hučal. "Mama hovorí, že sa máš chystať."
"Mne je jedno, čo mama hovorí," precedila som pomedzi zuby.
"Hm," uškrnul sa a trielil preč. "Mamáááá! Lauren neposlúcha!" zatiahol.
Rozhorčene som si odfrkla a proti vôli sa postavila.
"Ren! Ty zasran malý!" dupajúc som sa dostavila do kuchyne.
Bol tam, krčil sa za drevenou stoličkou a vyškieral.
"Aj ja vám želám pekné ráno..." sucho riekla mama. "Lau, môžeš mi pomôcť?"
Vzdychla som si.
"S čím?"
Neodpovedala, iba po mne hodila pár jedál.
Venovala som Renovi posledný zákerný pohľad a presunula pozornosť k praženici.
Čerstvé vajíčka bublali na rozhorúčenej panvici, keď sa mama pokúšala rozprúdiť konverzáciu.
"Dúfam, že dnes sa budete správať ukážkovo," prísne predniesla.
Neisto som sa na ňu pozrela.
Jej manžel má pohreb a ona sa stará o to, ako sa budeme správať?
"Mami..." chytila som ju za ruku.
Strhla sa a pozrela mi do očí.
Jej vážnosť nebola v necitlivosti, dialo sa niečo horšie. Bola stuhnutá v kŕči, hnedé vlasy s pár šedými prameňmi jej sklesnuto viseli na hlave a do bledých očí sa jej nahrnuli slzy.
Videla som, ako zatína zuby a trasie sa.
Nie, ona ho milovala. Veľmi.
Stisla som jej ruku. Viem ako sa cíti.

2. Časť: POHREB

Boli sme traja. Ja, mama a Ren. Všetci vyfintený v módnych róbach, no so sklesnutými tvárami. S čiernym oblečením sme ladili do sychravého počasia čo vládlo vonku.
Studený vietor mi bičoval tvár a vial ebenové vlasy preč z tváre. Blížili sme sa k cintorínu.
V diaľke som videla obrysy mohutných hrobov, čo sa tiahli do výšky a pripomínali nám naše utrpenie zo straty milovaných osôb. Vztýčila som hlavu a zadržujúc slzy rozhodne kráčala v ústrety poslednej rozlúčke.

Pridali sme sa do sprievodu. Vpredu, celkom na začiatku dlhého radu boli svalnatí muži, nesúc lesklú čiernu zdobenú rakvu. S jedinou krvavou ružou v rukách som ich nasledovala, snažiac sa nerozkričať od žiaľu čo mi zužoval celé telo.
Za nami sa mihali ruky huslistov, ktoré vytvárali smútočnú hudbu, nesúcu celú atmosféru na notových ramenách.
V dlhom rade potom kráčali ďalší priatelia nášho zosnulého.
Posúvali sme sa pomaly, neexistoval žiaden dôvod čo by nás prinútil k energickému radostnému tempu.

V ladných tónoch drevených nástrojov sme sa dostavili na miesto. Čerstvá tráva pod mojimi nohami veselo žiarila, tešila sa z častého dažďa. Mnoho nôh v čiernych lakovaných topánkach po nej však poskákalo, až ležala polomŕtva udupaná na zemi.
Smútok zasiahol každého. Videla som to miesto. Hlboká studená jama, vyžaroval z nej chlad. Toto má byť miesto, kde bude ležať telo môjho otca?
Nie!
Stále som tomu nemohla uveriť, nepripúšťala som si možnosť, že je mŕtvy.
Nemôže, jednoducho nemôže!
Nikdy neuvidím jeho úsmev... Nikdy sa spolu nezasmejeme... Nebudeme spomínať na tie skvelé časy, čo sme spolu prežili...
Prešla som ďalej, s kamennou tvárou.
"Stretli sme sa tu vzdať úctu zosnulému Lucenovi Dierovi, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami. Psychická záťaž spôsobila, že si sám zobral život," ťahavým hlasom vyhlásil kňaz.
Napla som sa.
Nie. Bol zavraždený.
Stláčala som päste a zatínala zuby, málo chýbalo, aby som môj rozrušený výkrik postrašil všetkých prítomných. "Neprirodzené výskumy ho donútili k tak nepeknému kroku, čo každý z nás ľutuje."
A dosť!
Môj otec nie je žiaden blázon. A tento smiešny hlupák tu rozvádza nepravé informácie, stavia ľudí proti nám. Pretiekol pohár mojej trpezlivosti, posledná kvapka zapríčinila, že kopcovito zatečená tekutina sa náhle pustila putovať preč.
"To teda nie!" skríkla som.
Obecenstvo doteraz uznanlivo pokyvovalo hlavou, no odrazu všetci upierali zrak na mňa.
"Môj otec nebol hlupák, ani psychicky narušený," odvážne som riekla, zabárajúc smrtiaci pohľad do kňaza.
Hnev mi sršal z hlasu.
"Zavraždili ho," stíchla som.
"Ale slečna Dierová, nebuďte smiešna!" mávol rukou kňaz. "Kto si myslíte, že by ho tak mohol zabiť? Nejakí mafiáni? Či už piráti?" na oko sa smial.
Prepichla som ho čistou nenávisťou, cez zreničky sa prevŕtala až ku mozgu.
"Vysatí," v napätom tichu znel môj hlas nebezpečne.
Ľuďmi sa vzniesla vlna ruchu, zhíkli. Jediný kňaz prevrátil očami a pustil sa mi protirečiť.
"Vysatí? Tí z tej legendy o princovi Crahliencovi? Ľudia, ktorým bol život odobraný? Čo je toto sa žart, strieľate si z nás?" "Oni prídu. Viem to. Budete ľutovať," stála som ako socha, hýbajúc len perami.
Tie jeho diabolské oči ma iritovali, odmietali sa podmaniť môjmu názoru.
Predstavovala som si, ako mi z očí pomaly vychádza zlatá žiara, kruto sa k nemu približuje a bolestivo vypaľuje tie jeho. Až kričí. Jeho hlas, plný bolesti, sa rozlieha celým cintorínom a chlácholí mi dušu.
"Budeme ľutovať?"
"Že ste neverili. Áno, budete. Keď sa vám ostrý ľad z ich tela zapichne pod kožu, prejde celým obehom a vyšle smrtiace útoky. Lenže predtým, budete o ňu žobrať. Smrť. V čase, čo sa budete zvíjať v kŕčoch, pokorení surovou bolesťou, príde ona. Temná záchrana."
Hľadel mi do očí, pohŕdavý výsmech ho rýchlo prešiel.
Celému priestoru vládlo ticho. Kňaz potom otvoril ústa a dokončil obrad. Všetci bez slova stále ohromení mojim podivným monológom položili kvety na hrob.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Melaficent Melaficent | Web | 23. dubna 2013 v 21:50 | Reagovat

P? Nehnevaj sa, ale nečítala som ani prológ :D :D Ja ti fak sľubujem, že sa k tomu raz dostanem, ale teraz mám fakt kopu vecí :D

2 Sisi / Siska Sisi / Siska | Web | 24. dubna 2013 v 5:57 | Reagovat

páni.... to je smutný :-( ale krasný... piš dál!

3 Kate Kate | Web | 24. dubna 2013 v 17:23 | Reagovat

Dál. :D Jsem zvědavá na zápletku. ;)

4 Clarush* Clarush* | Web | 24. dubna 2013 v 18:11 | Reagovat

Páni.. super :)

5 Veva Veva | 24. dubna 2013 v 18:51 | Reagovat

wau...to je skvele :-) uz sa tesim na dalsiu cast. dufam, ze bude coskoro. :-) ozaj, kedy bude dalsia cast  inside?

6 Lexi Perennis Van der Lux Lexi Perennis Van der Lux | E-mail | 24. dubna 2013 v 18:59 | Reagovat

[5]: Nebyť teba tak ju ani nepíšem :DDD Neviem, skúsim cez víkend :-)

7 Sophie Sophie | 24. dubna 2013 v 19:40 | Reagovat

Ahoj. Je to pekne. Ale smutne... :D Ale pis dalej... A tiez sa vrat k pisaniu LMN! Hoci vtedy ma to uz iritovalo, skoro kazdy den nova cast, tak teraz ta prosim: vrat sa k tomu! :DDDDDD

8 Vicky Vicky | Web | 24. dubna 2013 v 19:42 | Reagovat

wow, to bylo docela děsivé to o těch vysatích :D Jsem zvědavá, jestli tedy fakt přijdou, jakože doufám, že jo :-! Moc pěkně napsaný!!! :-) Rychle další!! :-)

9 Sophie Sophie | 24. dubna 2013 v 19:48 | Reagovat

[6]: ANO!!!! Aj ja som za to! Nedavno som si to citala a vyzeralo to supeeer! Takze makaj dievca! :-D :-D

10 Zrozená v (k) temnotě Zrozená v (k) temnotě | Web | 24. dubna 2013 v 19:48 | Reagovat

Hehe... já nevím proč, ale strašně se mi chce smát :D Jako chápu, má to být drama... smutné. Nemám ráda pohřby.. ale stejně nakonec mi to přišlo neskutečně vtipné :D Jak tomu knězovi sklaplo :D

11 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 24. dubna 2013 v 20:08 | Reagovat

Vysatí či, cucáci, to je to isté. :D :D

12 Lexi Perennis Van der Lux Lexi Perennis Van der Lux | E-mail | 24. dubna 2013 v 20:18 | Reagovat

[11]: Divný koment :DDDDD

13 Tina Tina | Web | 25. dubna 2013 v 13:05 | Reagovat

smutné ale je to super :D len tak ďalej :)

14 Faint Faint | Web | 25. dubna 2013 v 13:54 | Reagovat

Obvykle sa vyjadrujem ku niečomu z textu, ale toto ma dostalo...obralo o slová :D Skvelé, dúfam, že čoskoro bude ďalšia kapitola

15 Zoey Zoey | Web | 25. dubna 2013 v 15:12 | Reagovat

Těším se na další část. Vypadá to totiž nesmírně zajímavě :)

16 Jane Jane | Web | 25. dubna 2013 v 17:02 | Reagovat

U tvých článků se fakt vždycky bojím co se stane...
Je to děsivě krásný!!!  :-D

17 Katherine Katherine | Web | 25. dubna 2013 v 17:32 | Reagovat

Je to skvelé. Moc sa mi páči ako píšeš. Máš ohromný talent. Už sa teším na všetko čo napíšeš :-)

18 Veva Veva | 25. dubna 2013 v 21:18 | Reagovat

[6]: ou...to mi je luto, ze to citam len ja, pretoze je fakt skvela :-) a nemusis sa obtazovat...ked to citam len ja...to je v pohode :-) pokracovanie si domyslim :-D

19 Angela Angela | E-mail | Web | 26. dubna 2013 v 14:04 | Reagovat

Je to vážně skvělé! :D Moc se ti to podařilo, pohřby mě fascinují! (tedy jenom ty v povídkách). :-D

20 Kathrin Kathrin | 26. dubna 2013 v 18:04 | Reagovat

je to skvělé akorát trošku smutné , ale líbí se mi tvůj styl psaní =)

21 Kačík Kačík | Web | 27. dubna 2013 v 10:33 | Reagovat

Je to nádherné, jen smutné, brečím u toho.

22 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 27. dubna 2013 v 16:16 | Reagovat

Páčilo sa mi to :D bolo to smutné ale pekne napísané :D Fuj cucáci :)

23 Peťa Peťa | 19. května 2013 v 21:40 | Reagovat

Wow! Krásné začetla jsem se hned! Ráda si přečtu pokračování!

24 Allia Tride Allia Tride | E-mail | Web | 24. května 2013 v 22:13 | Reagovat

Zajímavé... opravdu zajímavé...! ;-)

25 Ewiline Ewiline | Web | 30. června 2013 v 13:45 | Reagovat

Panebože!! To byla úžasná kapitola... Ježiš, jestli tam příjdou ty potvory!! O_O  :-D

26 Elizabeth Elizabeth | Web | 15. července 2013 v 14:32 | Reagovat

Je to skvelé a veľmi dobre sa to číta! som sa do toho úplne zažrala a už idem ďalej čítať...

27 Enna Enna | E-mail | Web | 26. července 2013 v 14:32 | Reagovat

Wow je to skvele :-D myslim, ze vies ze sme na tabore. Pisem z mobila, vidis pokrok necham si kvoli tvojmu clanku minat baterku :-D :-P

28 Tina Tina | E-mail | Web | 7. srpna 2013 v 9:04 | Reagovat

Fakt jej mali veriť ona ich varovala že budu ľutovať a to myslím že už onedlho :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama