PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

Smrtiaci návrat - 3. Časť: BEZ DYCHU

22. května 2013 v 19:44 | Lexi Perennis Van der Lux |  Smrtiaci návrat
Holááááá Smějící se Prinášam vám po dlhšom čase novú časť SN Usmívající se (pod perexom) Okrem toho tu máme aj niečo iné nové - a síce design. Prvý krát v histótii môjho blogu (ktorá nie je nejaká dlhá) sa tu objavil aj lay z mojej tvroby. Asi je to preto, že som až teraz uznala za dostatočne dobré, dať si niečo moje na blog. Som s ním celkom spokojná... Čo hovoríte vy?


"Au!" zaúpela som snáď po tisíci raz, keď auto znova nadskočilo a udrela som si hlavu.
"Počúvaš ma vôbec?!!" zrúkla mama.
"Áno," zafrflala som mračiac sa na ňu.
"Ako si to mohla urobiť? Takto nás zosmiešniť..." hystericky rozhadzovala rukami.
"Lebo klamal," ostro som jej skočila do reči.
"Lauren..."
"Ty snáď veríš, že sa zabil sám?" vyštekla som. "Máš o ňom takú slabú mienku? Otec. Nebol. Blázon," posledné slová som znovu precedila pomedzi zuby.
"Pozri," vzdychla si, "nikdy som nebola úplne presvedčená tými jeho rozprávkami... No nemyslím si, že by Lucen niečo také spravil."
Zamračila som sa. Ako mu môže neveriť?

Stará guma na pneumatikách zapišťala, keď auto zastavilo pri dome. Obe sme vystúpili. Mama zamierila k obyčajnému domu s veľkým trávnikom, no ja som si potrebovala prečistiť hlavu. Nemala som náladu na dlhé hodiny trápneho ticha deprimujúco znejúceho v dome. Ani jedna z nás nechcela viesť priateľské rozhovory.
Zamierila som na iné miesto. Tiché, plné pokoja a čerstvého vzduchu. Jediné, kde som dokázala zabudnúť na problémy. Do lesa. Odbočila som z jej cesty a bez slova sa vydala svojou.

Kráčala som rýchlym, svižným krokom po vlhkom betóne, náhliac sa preč. Vo vzduchu bol už od rána hmlistý opar, ktorý však silnel s prichádzajúcou búrkou. Prešla som pár fádnych nezaujímavých ulíc až som sa ocitla pri ceste, za ktorou som mierila.
Rad silno zelených stromov "chránil" vstup do lesa, ako staré egyptské sochy. Na chvíľu som zastala a kochala sa toľkou čistou krásou.
Moje vytúžené miesto.
Sledovala som útlu cestičku, až som sa dostala do cieľa. Pod nohami mi ležala mäkká lúčna tráva, z ktorej kde-tu vyrastali drobunké, často zvädnuté ružové kvetiny a v pozadí šumel potok. Sadla som si na veľké navlhnuté brvno a premýšľala, nechávala unášať zlé spomienky studeným vánkom.
V okolí nebol ktovieaký výhľad, zorné pole mi zacláňali vysoké stromy, čo sa nachádzali všade. Tak som len sedela a upierala zrak do zeme.
Premýšľala o minulosti, mame a ako ju vlastne milujem, bez ohľadu na to, čo sa deje. Moja zvedavá myseľ zablúdila aj k otcovi.
Videla som ho reálne, až príliš. Akoby tu bol, existoval, nie len sťa nehybnú bielu figurínu v rakve. Tmavohnedé vlasy, žiariace oči a milý úsmev.
Po líci sa mi skotúľala slza. Už som videla niečo iné, menej nadchýnajúce. Bledú príšeru, režúcu jeho krk. Stuhnutý výraz a zmučené oči. To ako ochabol, ako ho vymazali zo živých. Zobrali mi najdrahšiu vec.
Po chrbte mi prešli zimomriavky, ale do tela vbehol hnev, pomsta. Nedovolím, aby sa to stalo znovu.
Prekrížila som si nohy a zaklonila hlavu. Ťažké viečka som nedokázala dlhšie udržať nad očami, až mi klesli dolu. Pod rukami som rozmrvila vlhkú kôru a nechala sa unášať tichom. Niečím, čo nikdy nič nepokazí. Nekonečným a hlbokým, sťa bezsenná noc.
No tu som odrazu začula zvuk. Zelené papradie pár metrov odo mňa sa stále kymácalo od pohybu. Zreteľne sa mi zvuk stále držal v ušiach. Svišťanie.
Asi nejaké zviera...Pokrútila som hlavou, a už-už sa chystala opäť prepadnúť pokoju, no tu sa to ozvalo znova. Strhla som sa. Len na stotinu, nanosekundu, som kútikom oka zahliadla postavu.
Tak toto nebolo zviera.
Rozmazaný fľak, kdesi za hŕstkou husto rastúcich stromov - presne ako keď pohnete fotoaparátom skôr, než stihne cvaknúť a zachytiť spomienku na fotopapier.
Lenže potom zastala. Len jemná silueta, nejasné obrysy tmavého tieňu - no predsa som si bola istá, že tam bola. Mozog nestihol vyhodnotiť správnu reakciu, lebo neznámy bol preč. Jednoducho, ako keď vietor odfúkne list.
"Si naivná!" po chvíli nič diania som si zanadávala.
Nedokázala som sa ubrániť najtemnejším predstavám, toho, čoho som na bála najviac. Nie vlkolak, či upír, akému by sa pripisovali takéto schopnosti. Myseľ mi spracovávala inú myšlienku - niečo, čo by ani šialené fanúšičky Twilight ságy nechceli zažiť. Vysatí. Predstava, že jeden práve prebehol predo mnou, mi zvyšovala úroveň strachu na najvyššiu možnú hladinu.
V ten okamih ho bola ako zamrznutá. Potriasla som hlavou a uvoľnila skľučujúci pocit v žalúdku.
"To sa mi len zdalo..."
"Vžúúúúm," ako ozvena sa rozľahlo lesom.
Stuhla mi krv v žilách. Prudko som sa otočila. Zase nič. Zrakom som prechádzala po každom šedom kamienku, žiarivej rastline a mohutnom strome, sledujúc niečo nezvyčajné. Uši nastražené, telo napnuté pre prípadný nečakaný núdzový únik.
Za mnou to zaznelo znova. A znova. Strhla som sa, celé telo mi až po okraj naplnil strach, zahmlil myseľ - nemohla som uvažovať. Do kruhu, stále rýchlejšie a viac, krútil sa mi celý svet. Vystresovaná som sa otáčala okolo osi, vyvaľujúc oči na po každé nový zdroj pohybu. Srdce mi zbesilo tĺklo, prehlušilo by aj najväčší zvon na kostolnej veži. Nebola som schopná pochybu, nohy som mala ako priklincované.
Ja tu neumriem!
Hlava mi nestíhala kmitať do strán, tak rýchlo teleso bežalo. Okolo mozgu ma zvierala pomyselná oceľ, najtvrdšia z celého vesmíru, odmietala vypustiť rozumné myšlienky dnu či von. Z vnútornej strany som sa však bránila, silno búšila so týchto okov a vyžadovala, aby ma pustili. Potom sa mi niečo pohlo. Uvedomenie. Musím ujsť!

Tak sa stalo. Uháňala som. Podpätkové ihličky sa mi zabárali do mäkkej zeme a obmedzovali pohyb. Dlhé čierne gotické šaty mi zákerne potkýnali nohy, viali do cesty. Každú chvíľu som sa skláňala pri zemi, lež zúbožený bezdomovec, v čistej biede možno aj na poslednej, osudnej ceste.
Pevné korene v zemi vytŕčajúce na povrch sa akoby spikli, a vždy vytŕčali svoje nadurdené konce, len aby ma stiahli k zemi, obnaženou tvárou k smrti.
Pridala som. Potkýnajúc sa o vlastné končatiny som si surovo prerážala cestu skrz prírodné nástrahy. Pľúca mi ošľahával plameň, zvieral ich, nemal ma rád a prial mi krutú smrť. Nevládala som. Zahmlieval sa mi zrak, moje vystresované rýchle pohľady za seba boli stále častejšie.
Potom som uvidela som nádej. Prichádzala v podobe východu z tohto temného lesa, čo sa mi znechutil.
Vydrž! Kričala som samej sebe v duchu.
Už som sa blížila, strom čo strom som bola bližšie k vykúpeniu, strom čo strom som upadala ďalej do temnoty. Nohy mi ochabovali, mozog naplnený studeným strachom poriadne nepracoval.
No už som tam bola, jediným veľkým skokom som vybehla na krásnu zelenú lúku, úplne pokojnú, no čo je najdôležitejšie, nebol na nej jediný strom za ktorým by sa mohlo skrývať nebezpečenstvo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 22. května 2013 v 20:08 | Reagovat

Hezká kapitola... A máš moc hezký dessign, líbí se mi o hodně víc, než ten předtím... ;-) :-)

2 Kathrin Kathrin | 22. května 2013 v 20:10 | Reagovat

pěkná kapitola a lay máš moc pěknej pěkná práce hodí se to k sobě ta zelená s tím obrázkem pěkný =) a tenhle příběh se mi začíná čím dál víc líbit =)

3 Sophie Sophie | 22. května 2013 v 20:50 | Reagovat

pekné. páči sa mi to. ale to snáď neznamená, že prestaneš s ĽmN..? Tú knihu, čo som čítala som už prečítala dosť dávno, v nedeľu. takže mi opäť nahrádzaš knihu... a ĽmN ma viac baví čítať ako toto. ale aj toto je zaujímavé.ja by som sama do lesu nechodila... :D a inak, mne sa ten minulý design páčil viac :-( tento je tak divne vľavo. alebo sa to robí len mne? neviem... každopádne, čau :-D

4 Sophie Sophie | 22. května 2013 v 20:52 | Reagovat

[3]: a ešte som zabudla, ak prestaneš s ĽmN, začnem čítať opäť knihu a na tvoj blog sa vybodnem 8-) 8-O :D

5 Katherine Katherine | Web | 22. května 2013 v 21:40 | Reagovat

Pekná kapitola a skvelý lay :-)

6 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 22. května 2013 v 22:46 | Reagovat

Váu, je to geniálne :D :D Naozaj je to úžasné, také záhadné a celkom strašidelné, keď si predstavím tú scénu :D Dobre si to opísala, takže som si to predstavila do posledného detailu :D výborne :D

7 Kate Kate | E-mail | Web | 23. května 2013 v 9:48 | Reagovat

Když jsem přišla, úplně mi to vyrazilo dech! :D Je to nádherné! :)
A co se týče kapitoly... :) Dokonalá! Úplně jsem si to dokázala představit, jen tak dál! :)

8 Scriptie*13* Scriptie*13* | Web | 23. května 2013 v 15:30 | Reagovat

Jůu! To je hustý! Budu si ji muset přečíst od znova, abych to pochopila, takže... :-D Nic, jdu číst. A... rychle další! :D

No, k tvému dotazu: no, proč ne. Píšeš moc hezky. XD

9 Sisi / Siska Sisi / Siska | 23. května 2013 v 18:30 | Reagovat

ha ha.. chudák.. :-D  :-D  :-D moc pěkné!!

10 Allia Tride Allia Tride | E-mail | Web | 24. května 2013 v 22:34 | Reagovat

úžasné! O_O  ;-)

11 Vicky Vicky | Web | 27. května 2013 v 12:05 | Reagovat

Moc pěkně napsané ;-) Zajímá mě, jak to dopadne a co to bylo, to v tom lese. :D

12 Little L Little L | E-mail | Web | 27. května 2013 v 16:21 | Reagovat

No nic, já se jdu pustit do čtení... :))

PS: Spřátelím ráda, hodím si tvou ikonku na blog:)

13 Scriptie*13* Scriptie*13* | 27. května 2013 v 18:20 | Reagovat

Fakt? Věř mi, všechny ty podobnosti jsou náhoda! :-D Já vůbec nevím o tvých postavách. Ale ty do modra vlasy jsou docela důležitý, brzy se dozvíš proč... :-D

14 Tina Tina | Web | 27. května 2013 v 21:28 | Reagovat

lay je skvelý :D

15 Faint Faint | Web | 23. června 2013 v 17:01 | Reagovat

:O Som rada, že som si to nečítala pred tým ako som šla na výlet, lebo asi by som do lesa nevošla. Každopádne super napísané :)

16 Ewiline Ewiline | Web | 30. června 2013 v 20:07 | Reagovat

Bože... Doufám, že jí nic nesežere. Rozhodně za tim budou ti... ježiš jak to bylo? Vysátí?? Jo... Vysátí... Určitě po ní jdou protože udělala takovou "Veřejnou scénu" ... Jdu na další :D

17 Elizabeth Elizabeth | Web | 15. července 2013 v 14:44 | Reagovat

Skvelá kapitola, idem na ďalšiu...

18 Dorka J. Dorka J. | 27. srpna 2013 v 16:14 | Reagovat

Čítam ako besná a SN je skvelý :) Dej sa mi odohrával priamo pred očami, vlastne nie blbnem normálne som sa dokázala vžiť do jej pocitov :) Uá vrhám sa na pokračovanie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama