PREČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK

Zasvätená diablovi - 2. Časť: SPOLOČNOSŤ

7. srpna 2013 v 18:18 | Lexi Perennis Van der Lux |  Zasvätená diablovi
Hello, darlings! :D Nemám veľmi čo povedať... iba tak to, že v dennom tábore je super :D Trochu nestíham objednávky grafiky, ale... to sa spraví! :DD No nič, enjoy ;))




Kapitola druhá - Spoločnosť

V hlave mi víria myšlienky. Hľadím na nápis, neschopná slova. Som zhrozená, prekvapená.
"To... nie je možné," šepnem roztraseným hlasom pre seba.
Na sekundu sa mi zdá, že všetko v čo som bola ochotná veriť, je pravda. Že ľudia neumierajú. Že tu je čosi silné, čo nad nami vládne. Že svet nie je taký, za aký ho mala Victoria. Je tu nadprirodzeno.
Zarazím sa. Victoria! Ona.... žije? Zmätene sa rozhliadnem okolo seba skúmajúc možný život. Však okrem takmer identických na šedo natretých domov tu nič nie je. Iba špina a nepotrebné časti predmetov, ktoré kedysi na niečo slúžili.
Ani neviem, čo som čakala. Možno náhodnú osobu čo videla zjavenie tiež a preto by som sa nemusela pokladať za blázna. Či skôr Victoriu smelo kráčajúcu ku mne s úsmevom na perách a ryšavo-hnedými vejúcimi vlasmi.
Na povrch sa prederie tá racionálnejšia časť mňa. Nadprirodzené myšlienky idú bokom a nahradia ich pochybnosti. "Určite si zo mňa niekto strieľa," namrzene si zamrmlem popod nos.
Však čosi na kraji mojej mysli stále visí, sťa obesenec s ktorého telom si pohráva vietor a nohy vejú nad úpätím skál. Visí tam niečo, čo si nechcem priznať. Že nikto Victoriu nepoznal viac než z videnia, nieto ešte mňa.
V bruchu mi zaškvŕka. Uvedomím si, aká som hladná.
Väčšina ľudí, ktorých výnimka nie som ani ja, neraňajkuje, lebo na to nemá. Zväčša do seba ľudia čosi natlačia vtedy, keď ich z vnútra príliš hryzie hlad. Pravidelné jedlo je minulosťou už niekoľko generácii.
Posledné, čo som jedla, bol suchý krajec chleba pred spaním. Bol to spálený bochník, ktorý som takmer pred dvoma týždňami sliediac medzi obchodmi našla nechcený a šetrila si ho. Však teraz jeho chuť bola neporovnateľná. Predtým, nerátajúc spálenú kôrku, bol nadýchaný, mäkký, ani všetky drahokamy sveta. V posledných dňoch som sa kvôli netesniacej streche obávala plesne a zoschnuté vnútro priam tlačila do hrdla.
Rozmýšľam, či sa vkradnúť zadnými dvierkami do mäsiarstva, alebo uchňapnúť čo i len pár nahnitých tekvíc voľne položených pri nechránenom výklade.
Len pri jedinej myšlienke na mäso a jeho chuť - chuť niečo poriadneho - sa mi v ústach zbiehajú slinky.
Lenže... je to risk.
Tu nikto nedohliada, či sa ľudia správajú akoby mali. Nikto nedohliada, či ľudia vraždia, alebo nie.
Mäsiarstvo, malá betónová kocka, patrí nízkemu chlapíkovi, ktorému sa na páse večne hompáľa nôž a tučnú tvár zatemňuje nadurdený výraz.
Pri pomyslení čo by sa stalo ak by ma chytil, sa zachvejem.
V bruchu mi znova zaškvŕka. Tento krát pomyslenie na lahôdku neodženiem.

Cez dieru v stene pohľadom sledujem tučného chlapíka ako čosi búrlivo robí rukami upierajúc naštvaný pohľad rovno pred seba. Ukrývam sa za hromádkou starých kolies do vozu, roztrhaných matraci deravých igelitových vreciek.
Zovrie sa mi žalúdok od nervozity.
Vidím ako jeho výraz ešte potemnie a do uší sa mi donesie tiché frflanie. O chvíľu na to sa drevené dvere upevnené masívnymi železnými plátmi prudko roztvoria.
Potlačím strach a chcem vyraziť. No v tom z o pár metrov vzdialenej hromady podobného odpadu vybehne štíhle dievča. Prekvapene sledujem jej nohy ako rýchlo cupitajú smerom k betónovej búde. Nezmohnem sa na jediný pohyb.
Odetá v priliehavých kožených nohaviciach a hustým vrkočom tmavých vlasov vbehne dnu. Nespúšťam z tade zrak.
O pár sekúnd ju vidím prichádzať. Rýchlo beží preč, mojim smerom, v ruke držiac dva veľké kusy mäsa. Neisto sa postavím.
Ako náhle podíde bližšie a ja sa jej lepšie zadívam do tváre, spoznám ju. Je to to isté dievča, ktoré mi minule pomohlo, keď sme sa obe dožadovali zeleniny. Osud naše cesty opäť spojil, ako keď vietor odveje listy k sebe.
Pousmejem sa.
Keď ma zazrie, priezračné šedé oči jej zaiskria a začne búrlivo mávať rukou na pozdrav.
"Ahoj," doširoka roztvorí pery.
"Ahoj," zaskočená odpoviem.
"Prišla si po mäso?"
Udivene sledujem jej reakcie. Zdá sa mi... zvláštne sa s niekým rozprávať.
Niekým iným ako Victoriou.
Váhavo prikývnem.
"Tu máš," nastrčí mi ruku so šťavnatým kúskom pochúťky. "Mne bude dosť."
Zaskočená sa zamračím.
"A pre rodinu?"
"Nemám rodinu," ľahostajne pokrčí plecami.
Nepríde mi to zvláštne. Veľa ľudí žije samých.
Pomaly si zoberiem ponúkaný kúsok.
"Ďakujem."
Rozžiari sa. "Veronica."
"Alexia," odpoviem.
Za nami sa ozve rachot a prúd nadávok. Obe sa strhneme. Do mäsiarstva sa vrátil jeho pán.
"Asi by som radšej mala ísť..." šepne Veronica.
Prikývnem. "Tak snáď sa ešte stretneme," usmejem sa.

Ohľadom ZD...


Neviem, ktorý obrázok mám používať k ZD... ten môj, čo je navrchu, alebo tento bombastický od Penn? :D


+ taký... no doplnok




 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Fia Felis en Niger Fia Felis en Niger | 7. srpna 2013 v 18:35 | Reagovat

Prvý koment :D teda dúfam :D kapitola bola super, hned ďaľšiu :* :DD hoci sedíš vedľa mňa.. :D

2 Milča Milča | Web | 7. srpna 2013 v 18:42 | Reagovat

Fio!! :O
Áno další super kapitola :D *já věděla, že ji z tebe vymámím :D*
Jinak jsem ráda, že jsem změnila Alexissino jméno, protože se také měla jmenovat Alexia :D

3 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 7. srpna 2013 v 18:49 | Reagovat

Ja som sa o suprovosti kapitoly už vyjadrovala :D Tak makaj písať ďalšiu!!!! :D

4 Fia Felis en Niger Fia Felis en Niger | E-mail | Web | 7. srpna 2013 v 18:52 | Reagovat

[3]: ty dostávaš vopred  :O lexina!! :D

5 Faint Faint | Web | 7. srpna 2013 v 19:33 | Reagovat

:D Moj zabrzdený mozog ničomu nechápe ale to sa časom spraví :D Zatiaľ sa mi to ľúbi. A obrázok? :D Ten s tým diablom je úžasny! Tak teda neviem ...:D

6 Angela Angela | Web | 7. srpna 2013 v 19:53 | Reagovat

Skvělá kapitola! Moc se to povedla... :) Těším se na další, snad tu brzy bude. :D

7 Scriptie*13* Scriptie*13* | Web | 7. srpna 2013 v 20:45 | Reagovat

Ta věta na tom obrázku úplně dole mě dostala. Vlastně, celá kapitola je úžasně nádherně napsaná. :-D A s Victorií si taky jistá nejsem, no, uvidí se.
Jinak, díky za upozornění překlepu. Nikdy si po sobě články moc nepřečtu, a taky to tak pak vypadá. :D

8 Infinity Infinity | Web | 7. srpna 2013 v 22:47 | Reagovat

Moc se mi pokračování líbí. Hlavně mě zaujala postava Veronica. Moje jmenovkyně. :D
Mně se víc líbí pro tuto povídku ten obrázek, co jsi vyrobila ty. :-)

9 *Evush* *Evush* | Web | 8. srpna 2013 v 10:52 | Reagovat

Veľmi sa mi to páči a som rada, že je tu nová poviedka, pretože na nejakú dvanásť kapitolovú by som aktuálne nemala čas :/
Ale raz to dobehnem :)
Inak, mne sa páčia obe obrázky, ale myslím, že je vždy krajšie ak pisateľka použije vlastný obrázok :)
Je to také osobnejšie :D

10 Elizabeth Elizabeth | Web | 8. srpna 2013 v 12:10 | Reagovat

Skvelá kapitola.. Mne sa veľmi páči ten druhý obrázok.. :)

11 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 8. srpna 2013 v 16:40 | Reagovat

Používej ten svůj.. :-) krásná kapitola a Veronica je velmi milá, mohly by možná být kamarádky.. :-)

12 Zoey Zoey | Web | 8. srpna 2013 v 17:27 | Reagovat

Uáááá, to se mi líbí!!! Tuto povídku mám moc ráda. Těším se na další kapitolu :-)

13 Denise Brooks Denise Brooks | Web | 9. srpna 2013 v 11:07 | Reagovat

Další úžasná kapitola, člověk je tak napnutý! Zejména u toho, když šla ukrást to maso, to se mi tajil dech. Taky je pěkné, že se tam objevila zase ta Veronica, věřím, že se hl. hrdinka musí cítit lépe, když nikoho nemá.

14 Denise Brooks Denise Brooks | Web | 9. srpna 2013 v 11:10 | Reagovat

Jinač, obrázky jsou oba krásné. Sama mám většinu obrázků od Penn, ale k téhle povídce jsem si zvykla už na ten tvůj :-).

15 Calla*=)*Blue Calla*=)*Blue | Web | 11. srpna 2013 v 10:33 | Reagovat

Krásný prostě super.. rychle další :) Už se nemůžu dočkat :D

16 Ana Syringa Ana Syringa | E-mail | Web | 11. srpna 2013 v 12:26 | Reagovat

Oh. Drsný svet. Naozaj ho popisuješ perfektne. Dokonca sa mi odohráva pred očami ako film... ako tmavý film so špinavými ulicami pri súmraku, padá hmla, atď... a spoza kríka žiaria oči Lucifera. :D Mám príliš veľkú predstavivosť, viem. :D Honem 3 kapitolu! :D
*NECHCEM BYŤ DOBRÝ, CHCEM BYŤ ZLÝ,
NECHCEM BYŤ DOBRÝ, CHCEM BYŤ ZLÝ,
CHCEL BY SOM AJ JA BYŤ AKO TY!
ROHY, CHVOST A KOPYTÁ,
ROHY, CHVOST A KOPYTÁ,
ROHY, CHVOST A KOPY KOPYTÁ,
SATAN NÁS VŠETKÝCH RÁD,
SATAN NÁS VŠETKÝCH RÁD
VO SVOJOM NARUČÍ PRIVÍTA.* *notuje si* 3:)

17 Ana Syringa Ana Syringa | E-mail | Web | 11. srpna 2013 v 12:27 | Reagovat

Áno. S Pentagramčekom neprestanem. :D

18 Ewiline Ewiline | E-mail | Web | 11. srpna 2013 v 13:17 | Reagovat

Je mi Victorie líto. Ale nemusela přece zemřít, ne?? O:) Třeba se ještě objeví :D Snad ;)
Oba dva jsou hezký... můžeš je střídat...? xD :D

19 Rexxanna Rexxanna | Web | 11. srpna 2013 v 18:37 | Reagovat

velice hezké moc se mi to líbí je to zajmavo tajemný... a to já ráda :D je to nádhera Lexi... :D ;-)

20 Kathrin Kathrin | 12. srpna 2013 v 12:17 | Reagovat

velice pěkné dlouho jsem tu nebyla tak jsem nečetla první část a určitě ji přečtu no hold se mik tvoje povídky líbí =)

21 Tina Tina | Web | 12. srpna 2013 v 13:01 | Reagovat

je to suprové Lexi :) aj tie obrázky :D

22 Ilía Ilía | Web | 30. srpna 2013 v 23:17 | Reagovat

Musí pro ni být obrovská úleva, že potkala někoho koho zná.. i když bych si s Victorií nebyla tak úplně jistá...
Skvělá kapitola! :DD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama